Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Príbehy zo života !

Zdroj: Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím

Príbeh prvý

NEPLATNOSŤ SKONČENIA PRACOVNÉHO POMERU

Z riešenia problémov zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vyplynulo, že pre zamestnávateľa nie sú takíto zamestnanci väčšinou žiaduci a zamestnávatelia robia všetky kroky k tomu, aby sa ich zbavili. Takýto postup zamestnávateľov ilustruje podnet, ktorý je na Úrade komisára zaevidovaný. S týmto podnetom sa na mňa obrátila podávateľka podnetu, ktorá žiadala prešetrenie a pomoc vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhrady mzdy.

Podávateľka podnetu uviedla, že ochrana jej záujmov je spojená s mobingom na pracovisku, ako aj so zámerom zamestnávateľa Základná umelecká škola Svit ukončiť s ňou pracovný pomer. Podávateľka podnetu pracovala u zamestnávateľa od 10. septembra 2007 ako učiteľka výtvarného odboru. Dňa 2. novembra 2009 podpísala „Dohodu o zmene pracovnej zmluvy“, ktorej súčasťou bolo aj upozornenie o tom, že si má doplniť vzdelanie podľa zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o pedagogických zamestnancoch“) najneskôr do 31. decembra 2013. Základná umelecká škola Svit vydala „Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny“, v ktorom podávateľke podnetu vytkla zlé vedenie triednej knihy a zlú evidenciu žiakov.

Následne bol podávateľke podnetu doručený list Základnej umeleckej školy Svit, ktorým bola vyzvaná na predloženie potvrdenia o prebiehajúcom, prípadne ukončenom štúdiu, ktorým si doplňuje požadované kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie učiteľa základnej umeleckej školy – výtvarný odbor. Základná umelecká škola Svit požadovala od podávateľky podnetu doklady, ktoré by preukazovali, že si dopĺňa vzdelanie. Ešte pred uplynutím lehoty na predloženie potvrdenia o doplnenom vzdelaní, listom zo dňa 22. novembra 2013 Základná umelecká škola Svit požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o udelenie predchádzajúceho súhlasu s rozviazaním pracovného pomeru. Ako dôvod uviedla, že podávateľka podnetu nepredložila požadovaný doklad o doplnení vzdelania.

Podľa názoru Základnej umeleckej školy Svit nebola podávateľka podnetu dostatočne kvalifikovaná na výkon funkcie učiteľa základnej umeleckej školy – výtvarný odbor. Podávateľke podnetu bolo doručené ďalšie „Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny“. Základná umelecká škola Svit odôvodnila porušenie pracovnej disciplíny nepodpísaním Dohody o zmene pracovnej zmluvy. Ďalším dôvodom bolo, že podávateľka podnetu v termíne do 15. novembra 2013 nevypracovala rozvrh pre žiakov, čo odôvodnila tým, že došlo k úbytku žiakov a triedy sa mali spájať. Na základe tohto pochybenia Základná umelecká škola Svit odňala podávateľke podnetu osobný príplatok.

Dňa 18. decembra 2013 vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad rozhodnutie, ktorým udelil Základnej umeleckej škole Svit predchádzajúci súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce. Podávateľka podnetu bola od 8. januára 2014 práceneschopná. Poukazuje na to, že dlhodobé šikanovanie zo strany Základnej umeleckej školy Svit spôsobilo zhoršenie jej zdravotného stavu a veľmi vážne zdravotné problémy. Šikanovanie a mobing v kolektíve zamestnancov Základnej umeleckej školy Svit potvrdilo aj Centrum pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie Poprad po vykonaní prieskumu v stanovisku zo dňa 18. marca 2014 a Základnej umeleckej škole Svit odporučilo do pracovného poriadku zapracovať „Antimobingové opatrenia“.

Po ukončení práceneschopnosti v deň nástupu podávateľky do práce dňa 25. marca 2015 jej Základná umelecká škola Svit doručila výpoveď z pracovného pomeru, podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 1. Zákonníka práce s odôvodnením, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady požadované Zákonom o pedagogických zamestnancoch. Následne listom zo dňa 11. júla 2015 podávateľka oznámila Základnej umeleckej škole Svit, že trvá na tom, aby ju škola ďalej zamestnávala a prideľovala jej prácu. 

Základná umelecká škola Svit sa v liste zo dňa 10. augusta 2015 vyjadrila, že nemá možnosť podávateľku podnetu ďalej zamestnávať v mieste výkonu práce a že výpoveď považuje za platnú. Svoj nesúhlas so skončením pracovného pomeru vyjadrila podávateľka podnetu žalobou, ktorú podala dňa 30. júla 2015 na Okresný súd Poprad. Za účelom obhajoby práv podávateľky podnetu som dňa 20.02.2017 vstúpila do súdneho konania. Vo vyjadrení som skonštatovala, že Základná umelecká škola Svit svojím postupom porušila právo podávateľky podnetu, ako osoby so zdravotným postihnutím, na prácu a zamestnanie, ktoré garantuje ustanovenie Článku 27 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v spojení s Článkom 5 tohto Dohovoru. Konaním Základnej umeleckej školy Svit došlo tiež k porušeniu viacerých ustanovení Zákonníka práce. Okrem Dohovoru došlo aj k porušeniu Charty základných sociálnych práv. Postup Základnej umeleckej školy Svit doručením výpovede podávateľke podnetu v deň jej návratu do práce po skončení práceneschopnosti, je podľa môjho názoru nekorektný a má znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce mala Základná umelecké škola Svit povinnosť ponúknuť zamestnankyni inú vhodnú prácu, napr. prácu v zníženom pracovnom úväzku, pre ktorý by nemusela spĺňať predpoklady. Avšak Základná umelecká škola Svit tvrdí, že v čase výpovede nemala možnosť podávateľku podnetu ďalej zamestnávať z dôvodu, že v mieste výkonu práce podávateľky podnetu pre ňu neexistovala žiadna vhodná práca. Toto tvrdenie musí v súdnom konaní Základná umelecká škola Svit preukázať. Dôkazné bremeno je na Základnej umeleckej škole Svit. Podávateľka podnetu má právo na to, aby jej Základná umelecká škola Svit umožnila prácu aj naďalej vykonávať a aby výkon jej práce primerane upravila tak, ako to zaručuje Zákonník práce a Článok 27 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v spojení s Článkom 5 tohto Dohovoru.

Návrh na prijatie opatrení podľa § 24 Zákona o komisárovi v spojení s § 10 ods. 2 písm. a) bod 4. Zákona o komisárovi zo dňa 4.júla 2017: 1. Základnú umeleckú školu Svit som požiadala, aby prijala primerané opatrenia, ktoré zabezpečia právo podávateľky podnetu na prácu. Preto som navrhla, aby Základná umelecká škola Svit umožnila podávateľke podnetu prácu aj naďalej vykonávať, aby vytvorila pracovné podmienky vhodné pre podávateľku podnetu a aby zabezpečila primerané úpravy výkonu práce s prihliadnutím na jej zdravotný stav. 2. Krajskému súdu v Prešove som ako účastníkovi konania navrhla, aby ako odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad a vec mu vrátil ako súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Vyhodnotenie opatrení k 31. decembru 2017: 1. Prijatie uloženého opatrenia zo strany zamestnávateľa stratilo opodstatnenie, keďže je vedené súdne konanie, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne ukončené. 2. Po predložení môjho vyjadrenia Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad a vec mu vrátil na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil právo podávateľky podnetu na spravodlivý proces. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude, aby sa zaoberal splnením ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce.

Vo veci je určený termín pojednávania na marec 2018.

 

Príbeh druhý

NELEGÁLNA PRÁCA A NEVYPLÁCANIE MZDY ZA VYKONANÚ PRÁCU

Podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“), patrí do pôsobnosti Inšpektorátu práce, najmä výkon dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, napr. Zákonníka práce; právnych predpisov upravujúcich štátnozamestnanecké vzťahy; predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania; záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a dodržiavaním povinnosti zamestnávateľa uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Považujem spoluprácu s príslušným inšpektorátom práce za dôležitú súčasť práce pri preskúmavaní podnetov v oblasti zamestnávania. Preto som pri šetrení podnetu zaevidovaného  požiadala o súčinnosť Inšpektorát práce Bratislava, ktorej súčasťou bola zároveň žiadosť o prešetrenie kľúčového problému daného podnetu. Podnet sa týkal nevyplatenia mzdy podávateľovi podnetu, ktorý vykonával prácu, ktorú mu prideľoval zamestnávateľ Lepší svet, n. o..

Podávateľ podnetu uviedol, že danú prácu vykonával od 1. februára 2017 do 1. júna 2017, pričom mu bývalý zamestnávateľ nevyplatil mzdu za vykonanú prácu. Podávateľ podnetu nedisponuje pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi ním a bývalým zamestnávateľom, tvrdí, že žiadnu pracovnú zmluvu nepodpisoval. - Služby zame orgánov verejnej správy o odňatí príspevku, o jeho nepriznaní alebo čiastočnom odobratí považujú za vážny zásah do práv osôb so zdravotným postihnutím.

Často sa opakujúci problém: Opakovaná posudková činnosť úradov práce Právna úprava posudkovej činnosti vyplýva z § 10 ods. 1 a 2 Zákona o peňažných príspevkoch, podľa ktorého posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok. Lekárska posudková činnosť na účely Zákona o peňažných príspevkoch podľa § 11 ods. 1 písm. a) až g), je hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby; určovanie miery funkčnej poruchy; posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblasti kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia; posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím; posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie; posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6; posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

Podľa § 11 ods. 9 Zákona o peňažných príspevkoch, môže posudkový lekár predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Z vyššie uvedeného ustanovenia Zákona o peňažných príspevkoch tak vyplýva, že posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu, len ak o to fyzická osoba písomne požiada. Podávatelia podnetov, ktorí sa na mňa obracajú so žiadosťami o preskúmanie rozhodnutí úradov práce a ústredia práce, ma často informujú o postupoch a skúsenostiach, ktoré majú pri posudzovaní ich zdravotného stavu. Namietajú najmä skutočnosť, že posudkový lekár nezohľadní všetky lekárske nálezy pri vypracovávaní lekárskeho posudku, ako aj to, že si posudkový lekár úradu práce nevyžiada od žiadateľa doplnenie ďalších lekárskych nálezov.

O možnosti byť osobne prítomný pri posudzovaní zdravotného stavu a komunikovať s posudkovým lekárom správneho orgánu sa často podávatelia podnetov dozvedajú až keď sa so žiadosťou o preskúmanie rozhodnutí úradov práce a ústredia práce obracajú na Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Do tej doby nie je žiadateľom o peňažný príspevok táto informácia poskytnutá ani samotným úradom práce v rámci základného poradenstva vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu.

Často sa opakujúci problém: Trojaké posudzovanie zdravotného stavu Jedným z častých problémov, ktorý sa objavuje v podnetoch, je tzv. trojaké posudzovanie zdravotného stavu žiadateľa a to Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnou poisťovňou a obcou. Stanoveným systémom trojakého posudzovania, dochádza k dezorientácii žiadateľov o dávky sociálneho poistenia, žiadateľov o kompenzácie a žiadateľov o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, pretože každý orgán posudzuje zdravotný stav žiadateľa len v súvislosti s tou formou kompenzácie alebo sociálnej dávky, ktorá patrí do rozhodovacej činnosti toho ktorého orgánu.

Posudok úradu práce Úrad práce vykonáva podľa Zákona o peňažných príspevkoch posudkovú činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, ktorou posudzuje u človeka zdravotný stav a „mieru funkčnej poruchy“. Kompenzáciou sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa Zákona o peňažných príspevkoch alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Posudok sociálnej poisťovne Sociálna poisťovňa posudzuje pre účely dôchodkového poistenia dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou“. Lekárska posudková činnosť vykonávaná posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne sa vykonáva na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), na účely priznania invalidity.

Pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca sa v príslušných prílohách Zákona o sociálnom poistení uvádzajú iné kritériá a podmienky, ako pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca podľa Zákona o peňažných príspevkoch na účely poskytnutie peňažných príspevkov. Posudok obce Na účely poskytnutia sociálnej služby vykonáva posudkovú činnosť podľa Zákona o sociálnych službách posudzujúci zdravotnícky pracovník. Posudkovou činnosťou na účely poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 sa rozumie zdravotná posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Posudkovou činnosťou sa zisťuje „odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzickej osoby s nepriaznivým zdravotným stavom na sociálnu službu“ v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a na opatrovateľskú službu.

Často sa opakujúci problém: Nepriznávanie príspevku na osobnú asistenciu Osobná asistencia je základným nástrojom podpory samostatnosti a nezávislosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje na základe Zákona o peňažných príspevkoch. Účelom osobnej asistencie je pritom nielen aktivizácia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej sociálnej inklúzie, ale aj podpora nezávislosti a rozhodovania o vlastnom živote vo všetkých oblastiach (rodina, práca, vzdelávanie, kultúra, šport, politický a občiansky život). Základom pre uplatňovanie práva na osobnú asistenciu je najmä Článok 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ustanovuje pre osobu so zdravotným postihnutím garanciu nezávislého spôsobu života a začlenenie do spoločnosti a garanciu zabránenia izolácie alebo segregácie v spoločnosti. Právo na nezávislý spôsob života, ktoré je uvedené v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím, neznamená, že osoba so zdravotným postihnutím musí byť úplne „nezávislá od pomoci druhých ľudí“.

Článok je potrebné vykladať tak, že osoby so zdravotným postihnutím musia mať slobodu voľby, právo rozhodnúť sa, ako si chcú zariadiť svoje vlastné životy ako aj právo žiť v spoločenstve, na rovnoprávnom základe s ostatnými. Právo na nezávislý spôsob života v spoločnosti je úzko späté s právom na vzdelanie, prácu, zdravotnú starostlivosť a podporné služby. Článok 19 písm. b) Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím upravuje právo na osobné a individualizované používanie služieb, ako sú osobný rozpočet pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý im umožní nezávislý prístup ku službám. Podporné služby by mali zohľadňovať potreby a preferencie osoby so zdravotným postihnutím ako aj situáciu danej osoby a rodinnú situáciu. Služby, ktoré podporujú nezávislý spôsob života zahrňujú viacej ako len zdravotnícke služby. V skutočnosti podporné služby sú nielen asistenčné zariadenia a technické pomôcky, ale tiež podporné služby, ktoré umožnia osobám so zdravotným postihnutím prístup k sociálnym službám, k službám v oblasti vzdelávania a kultúry a tiež podporné služby, ktoré im umožnia robiť kľúčové rozhodnutia vo svojom živote. Podporné služby by mali byť poskytované tak dlho, ako ich osoba so zdravotným postihnutím potrebuje a mali by byť upravené podľa toho, ako sa menia potreby a preferencie užívateľa. Navyše, typ a stupeň podporných služieb by mal zodpovedať životnej situácii danej osoby a mal by sa zakladať na individuálnych potrebách a požiadavkách osoby so zdravotným postihnutím. Je potrebné upozorniť aj na ďalší záväzok zmluvných strán vyplývajúci z Článku 19 písm. b) Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a to ten, že zmluvné strany zabezpečia také služby a asistenciu osobám so zdravotným postihnutím, ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti.

Osobám so zdravotným postihnutím je potrebné zabezpečiť také podmienky, aby mohli realizovať svoje želania a mohli sa aj mimo domova zapojiť do všetkých oblastí života. Bežné služby musia byť nielen prístupné osobe so zdravotným postihnutím, ale musia zodpovedať konkrétnym potrebám osôb so zdravotným postihnutím. Komplexný proces vyhodnocovania potrieb jednotlivcov so zdravotným postihnutím by sa mal zakladať na sociálnom modeli zdravotného postihnutia. To znamená, že do úvahy by sa mali brať nielen potreby v oblasti zdravia, ale aj potreby v sociálnej oblasti, v oblasti vzdelávania a kultúry. Samotný Zákon o peňažných príspevkoch v § 20 a nasl. ustanovuje, že účelom osobnej asistencie je aktivácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Užívateľom osobnej asistencie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá v dôsledku postihnutia nemôže vykonávať niektoré činnosti, napr. nevyhnutné životné a seba-obslužné úkony, úkony súvisiace s mobilitou a premiestňovaním, starostlivosťou o domácnosť alebo dorozumievaním. Pri týchto činnostiach jej na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie pomáha - asistuje - osobný asistent.

 

PRÍBEH TRETÍ

PEŇAŽNÝ PRÍSPEVOK NA OSOBNÚ ASISTENCIU PRE ĽUDÍ S MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM

Pri šetrení podnetov, ktoré boli doručené na Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa stretávam s rozhodnutiami o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu osobám s mentálnym postihnutím. V rozhodnutiach úradov práce často prevláda názor, že fyzické osoby s mentálnym postihnutím si nevedia sami riadiť osobného asistenta a tým pádom by poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu neplnil účel podľa Zákona o peňažných príspevkoch.

S vyššie uvedeným problémom pri žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa na mňa obrátila podávateľka podnetu, ktorej podnet je na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zaevidovaný. Podávateľka podnetu namietala rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, ktorým nebolo vyhovené jej žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu pre jej syna s ťažkým zdravotným postihnutím.

V čase podania žiadosti mal podávateľkin syn 6 rokov. Proti rozhodnutiu podala podávateľka podnetu odvolanie, v ktorom uviedla, že syn navštevuje predškolské zariadenie, jeho život je aktívny, keďže sa zúčastňuje rôznych spoločenských aktivít, ktoré v plnej miere prispievajú k jeho sociálnemu začleneniu. Snaží sa synovi vytvoriť vhodné podmienky pre jeho začlenenie do spoločnosti aj pomocou asistentky, ktorú si platí z vlastných finančných prostriedkov.

O podanom odvolaní rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, nakoľko v komplexnom posudku uviedol, že vhodnejšou formou kompenzácie je poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie. V odôvodnení rozhodnutia Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava uviedlo, že každé 6-ročné dieťa aj bez zdravotného postihnutia potrebuje celodennú rodičovskú starostlivosť vyplývajúcu zo Zákona o rodine, rovnako celodenný dohľad, nakoľko vzhľadom na vek nie je schopné adekvátne posúdiť nebezpečenstvo. 6-ročné dieťa bez zdravotného postihnutia nemôže chodiť samo do/zo školy, nemôže samo absolvovať voľnočasové aktivity, pripravovať si jedlo, chodiť samo vonku s rovesníkmi. Rovnako ako syn podávateľky, potrebuje aj jeho rovesník pre realizáciu uvedených činností pomoc a 24-hodinový dohľad rodičov. Účelom akéhokoľvek peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je nahrádzanie rodičovskej starostlivosti.

Ústredie práce ďalej v odôvodnení uviedlo, že ide o 6-ročné dieťa a vzhľadom na svoj vek a postihnutie nie je duševne schopné riadiť osobu, ktorá mu má zabezpečovať pomoc, plánovať aktivity, rozhodovať o nich a ovplyvňovať ich. Pre nízky vek a ťažké postihnutie nemá dostatočne zachovanú schopnosť cieľavedome ovplyvňovať a viesť aktívny a nezávislý život. S rozhodnutiami úradov práce sa nestotožňujem, pretože nemajú oporu v zákone, a preto som vo vyjadrení k posúdeniu podnetu spracovanom podľa § 24 Zákona o komisárovi konštatovala porušenie Článku 19 písm. b) Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím ako aj porušenie Článku 20 písm. a) a b) tohto Dohovoru. Taktiež som poukázala na § 20 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch, podľa ktorého je primárnym záujmom vyvinúť maximálne úsilie o začlenenie aj tých najzraniteľnejších osôb, teda najmä maloletých osôb s ťažkým zdravotným postihnutím. 

Považujem postup úradov práce za zjavné obchádzanie Zákona o peňažných príspevkoch, nakoľko § 22 ods. 2 jednoznačne ustanovuje, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať najskôr od 6. roku veku do dovŕšenia 65. roku veku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Toto vyjadrenie bolo podávateľke podnetu poskytnuté do prebiehajúceho súdneho konania na Krajskom súde v Trnave. Dovoľujem si vysloviť názor, že nútenie rodiča, aby poberal príspevok na opatrovanie, namiesto príjmu z pracovného pomeru, ak tento rodič má záujem dieťa zapojiť do aktivít v súlade so Zákonom o peňažných príspevkoch za pomoci osobného asistenta možno považovať za protiprávny zásah do výkonu rodičovských práv a rodičovskej zodpovednosti za zdravý vývoj svojho dieťaťa.

Menu

Služby

Banner