Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Ako by vyzeralo mesto absolútne prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím.

25.02.2018

Väčšina miest je pre ľudí so zdravotným postihnutím absolútne neprístupná alebo v lepšom prípade prístupná s mnohými obmedzeniami.

Ako by vyzeralo mesto absolútne prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím.

Väčšina miest je pre ľudí so zdravotným postihnutím absolútne neprístupná alebo v lepšom prípade prístupná s mnohými obmedzeniami. V mestách po celom svete žijú milióny ľudí so zdravotným postihnutím. Odhaduje sa, že do roku 2050 bude v mestách žiť približne 960 miliónov ľudí s rôznym zdravotným postihnutím, čo by predstavovalo asi 15% z celkového počtu obyvateľov v mestách. OSN preto vyhlásia zmenu v dostupnosti a bezbariérovosti miest za najvyššiu prioritu.
Súčasná nedostatočná dostupnosť v mestách tak predstavuje naozaj veľkú výzvu a nohé mestá budú nútené prejsť obrovskými zmenami v infraštruktúre.

Pre osoby s telesným postihnutím sú prekážkou napríklad schodíky blokujúce pohyb invalidného vozíka, budovy bez výťahov, nedostupné toalety, obchody bez prístupu pre invalidné vozíky a mnohé iné bežné súčasti infraštruktúry miest, ktoré nemysleli na bezbariérovosť. Pre osoby s poruchami učenia alebo pozornosti a osoby s autistickým spektrom môže byť preplnené a hektické metropolitné prostredie senzorickým mínovým poľom.

Napriek tomu, že Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a zákony platné v každej krajine majú za cieľ posilniť práva a prístup k ľuďom so zdravotným postihnutím, realita v praxi je často veľmi odlišná.

Faktom je, že mestá by z bezbariérovosti mohli mať úžitok a aj dokázateľný profit. Mnohí z telesne postihnutých obyvateľov miest by sa tak dokázali socializovať, zamestnať a vytvárať tak pre svoje mesto ekonomický profit.
Napriek všetkému však už aj dnes vo svete nájdeme mestá, ktoré svojim pokrokom v bezbariérovosti idú tým ostatným príkladom a sú veľkou inšpiráciou. Na niektoré z nich sa pozrieme podrobnejšie.


Seattle: aplikácia na mapovanie chodníkov

Mapovacie a navigačné aplikácie uľahčujú mnohým orientáciu a pohyb po mestách. Pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí sú odkázaní na pohyb na invalidnom vozíku však veľký prínosom nie sú. Často totiž nie sú dosť podrobné na to, aby z nich bolo možné vyčítať prekážky v teréne ako obrubníky alebo vydedukovať prítomnosť rampy alebo prípadný bezbariérový prístup.

Seattle je navyše mestom v rozmanitom kopcovitom teréne, kde mnohé z ulíc nemajú chodníky vôbec a sklon ciest je často 10 alebo dokonca až 20%.

V centre pre prístupové technológie na Washingtonskej Univerzite (The University of Washington’s Taskar Center for Accessible Technology) však našli riešenie. Je ním mapová aplikácia, ktorá umožňuje chodcom s obmedzenou pohyblivosťou plánovať prístupné trasy. Aplikácia s názvom Access Map dokáže svojim používateľom navrhnúť vhodnú trasu v závislosti od ich požiadaviek. Aplikácia pri plánovaní zvažuje zadané kritériá ako napríklad obmedzenie stúpania do kopca alebo z kopca. Ulice mesta tak aplikácia zobrazuje rôznymi farbami v závislosti od od uhla stúpania alebo klesania. Užívateľom so zdravotným postihnutím, ktorým kopcovitý terén komplikuje pohyb na invalidnom vozíku, tak dokáže nájsť a navrhnúť najvhodnejšiu trasu.

Aplikácia svoje údaje čerpá a dopĺňa aj so zdrojov ako je Ministerstvo dopravy v Seattli a Americký geologický prieskum. V súčasnosti dokonca v technologickom centre rozširujú aplikáciu o informácie, ako sú šírka chodníka a umiestnenie zábradlí.


Singapur: univerzálny dizajn

Do roku 2030 bude jeden z piatich obyvateľov tohto mesta vo veku nad 60 rokov. Toto blížiace sa "strieborné tsunami" vedie nielen obyvateľov ale aj samotných architektov mesta k hlbšiemu povedomiu o starnutí a zdravotnom postihnutí.

Singapur tak nedávno získal medzinárodné ocenenie OSN za svoje bezbariérovo prístupne prostredie. Zásady univerzálneho dizajnu, ktoré vypracoval singapurský stavebný úrad vstúpili do platnosti od roku 2007. Vďaka nim mesto napredovalo nielen vo svojom vývoji ale aj dostupnosti pre zdravotne postihnutých a imobilných.

CapitaGreen, v centrálnej obchodnej štvrti, je 40-podlažná kancelárska budova, ktorá získala mnohé svetové ocenenia práve kvôli svojmu unikátnemu absolútne bezbariérovému dizajnu. Okrem toho má budova mnohé inovatívne riešenia, ktoré sú prispôsobené ľuďom s rôznym zdravotným postihnutím. Dvere výťahov ostávajú otvorené dlhšiu dobu, zábradlia lemujú obidve strany schodíšť a na stoličkách sú uchopené rúčky. Opakujúce sa hlasové pokyny na orientáciu uľahčujú pohyb po budove nepočujúcim s načúvacími prístrojmi a ľahko čitateľné piktogramy pomáhajú zrakovo postihnutým. Navyše aj prístupové trasy z metra a podzemných priestorov sú prispôsobené pre bezbarierový prístup.

Rovnako aj Singapurské metro za posledných 30 rokov prešlo veľkou premenou. Výťahy boli upravené aby svojou šírkou vyhovovali požiadavkám prepravy invalidných vozíkov, na staniciach boli pridané hmatové orientačné pomôcky a už viac ako 80% zo 138 staníc má aspoň dve bezbariérové trasy.

Titul bezbariérovo najprístupnejšieho metra však patrí aj napriek všetkým Singapurským inováciám skôr Washingtonu DC, kde všetkých 91 staníc metra je plne prístupných spolu s železničnými vozňami a celým autobusovým parkom.


Korsør: šport pre všetkých

Musholm, dovolenkový, športový a konferenčý komplex v dánskom Korsore získal už mnoho ocenení za svoj bezbariérový redizajn z roku 2015, a to od Medzinárodného olympijského výboru a Medzinárodného paralympijského výboru.

V centre, ktoré vlastní dánska nadácia pre muskulárnu dystrofiu, sa nachádza obrovská kruhová hala s lanovkou a lezeckou stenou pre používateľov invalidných vozíkov. Vonku po obvode budovy sa nachádza 100m špirálová rampa, ktorá slúži aj ako dráha na prechádzku na invalidnom vozíku.

24 hotelových izieb v komplexe je vybavených stropnými kladkami, elektronickými záclonami, lôžkami, ktoré sa dajú automaticky zdvihnúť alebo sklápať, výškovo nastaviteľnými umývadlá a bezbariérovo prístupnými toaletami.

Pri pobreží sú postavené súkromné móla, ktoré sú dostatočne široké pre používateľov invalidných vozíkov. Z tohto miesta je bezbariérovosť nielen vidieť ale aj cítiť. Podarilo sa vytvoriť miesto, ktoré naozaj dáva ľuďom s rôznym zdravotným postihnutím priestor pre ich rozmanitosť bez toho aby sa kdekoľvek cítili obmedzene alebo nedôstojne.

Okrem tohto slávneho bezbariérového miesta je Dánsko tiež domovom najprístupnejšej administratívnej budovy na svete. Budova bola postavená v roku 2012.

Zdroj: TheGuardian.com

Predchádzajúci článok
Silvia Shahzad (OĽaNO) - Novela zákona o kompenzáciách obsahuje nedostatky
Nasledujúci článok
Už vyše 100 rozvozov spravilo auto špeciálne pre ŤZP v Petržalke.