Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Ako druhú svetovú vojnu pomohla vyhrať špiónka s drevenou nohou

13.09.2021

James Bond v sukni - najlepšia agentka tajných služieb vedela vykoľajiť vlaky nacistických vojsk

Ako druhú svetovú vojnu pomohla vyhrať špiónka s drevenou nohou

James Bond v sukni - najlepšia agentka tajných služieb vedela vykoľajiť vlaky nacistických vojsk, nechala vybuchnúť viaceré mosty a venovala sa tréningu partizánskej jednotky.

 

Z vojnovej Európy sa pokúšali mnohí ľudia ujsť do Spojených štátov, no mladá Američanka Virginia Hall urobila presný opak. V septembri 1941 dorazila do Francúzska a tu ju podľa History čakala tajná a nebezpečná misia.

 

Zmarená kariéra diplomatky

 

Virginia pod zámienkou, že pracuje ako reportérka pre New York Post, koordinovala činnosť francúzskeho odporu a poskytovala informácie tajnej britskej tajnej službe SOE a to aj napriek tomu, že kabinet Winstona Churchilla zakázal ženám vstup do prvých línií. Ale problémom nebolo iba jej pohlavie ale aj to, že Virginia mala amputovanú nohu namiesto ktorej nosila drevenú protézu, ktorú volala „Cuthbert“. Jej nadriadení boli presvedčení, že v tajnej službe neprežije viac ako deň. Virginia Hall sa ale stala jednou z najlepších tajných agentiek, ktorú nacisti hľadali dňom i nocou.

Narodila sa v Marylande a už odmalička bola múdra, charizmatická a ambiciózna. Boli to vlastnosti, ktoré jej súčasníci neocenili a skôr sa ich obávali. Mohla študovať v milovanej Európe, pretože už na prestížnej dievčenskej škole sa naučila hovoriť plynule francúzsky, nemecky aj taliansky.

Na americkom veľvyslanectve vo Varšave začala pracovať v roku 1931. Mala tu začať jej veľká diplomatická kariéra. O rok na to sa však zranila pri poľovačke natoľko, že jej museli amputovať nohu, a tak bola jej diplomatická kariéra ukončená skôr, ako vôbec začala. Keď potom žiadala o diplomatický post na ministerstve zahraničných vecí kvôli jej postihnutiu ju odmietli.

 

Krívajúca dáma

 

Do Paríža sa presťahovala keď začala druhá svetová vojna. Tu sa stala vodičkou sanitky pre francúzsku armádu. Po porážke Francúzska odišla do Londýna, kde sa prihlásila ako dobrovoľníčka do špionážnej organizácie SOE a tá ju poslala naspäť do Francúzska. Tam Virginia vytvorila sieť agentov, medzi ktorými bol gynekológ, či majiteľka prominentného bordelu.  Získavala vďaka nim dôležité informácie, ktoré agenti započuli v ambulancii a vo verejnom dome, ktorý vo veľkom navštevovali nemeckí vojaci.

Ostatní agenti boli odhalení a umučení na smrť no Virginiu podľa History nič nedokázalo zastaviť. Koordinovala letecké nálety, pašovala hotovosť a posily pre francúzsky odpor, najala a vycvičila partizánskych bojovníkov. Zhromažďovala informácie o pozíciách nemeckých vojakov, vyhadzovala do vzduchu mosty, vykoľajovala vlaky, sabotovala nemecké zariadenia.

Napriek tomu, že bola Virginia opatrná a diskrétna, rýchlo sa dostala na radar okupujúcich Nemcov. Kvôli protéze ju nazývali „krívajúcou dámou“ a na zozname hľadaných osôb zaberala poprednú pozíciu. Z ich internej komunikácie sa zachovalo: „Je najnebezpečnejšou zo všetkých spojeneckých špiónov. Musíme ju nájsť a zničiť.“

 

Keď si Virginia uvedomila, že vo Francúzsku viac nie je v bezpečí, podnikla trojdňovú cestu cez zasnežené Pyreneje až do Španielska. Podľa History v správe pre SOE na jednom mieste uviedla, že jej pri úteku spôsobuje problémy iba protéza Cuthbert. Sídlo SOE, nepoznajúc prezývku, ktorú používala pre svoju protézu, jej odpovedalo: „Ak ti Cuthbert robí ťažkosti, nechaj ho odstrániť.“

 

Agentkou CIA

 

Španielske aj britské tajné služby Virginiu Hall po príchode do Španielska odmietli, pretože bola pre nacistov už známou osobou. Nakoniec sa prihlásila k americkej tajnej službe, z ktorej sa neskôr vytvorila známa organizácia CIA. Virginia sa po krátkom čase podľa NPR vrátila do Francúzska a aby sa vyhla odhaleniu, maskovala sa za 60-ročnú francúzsku dojičku.

 

Šúchala nohami, nosila široké sukne a nafarbila si vlasy na bielo. Potom z francúzskeho vidieka organizovala sabotážne misie a podľa History bolo v jednej správe zaznamenané, že Virginia môže za vykoľajenie nákladných vlakov, za to, že boli vyhodené do vzduchu štyri mosty a pripisujú jej aj smrť 150 nacistických vojakov. Keď sa blížil deň D, Virginia pôsobila ako vodkyňa partizánov. Vycvičila na sabotážne misie tri prápory francúzsky odbojárov, ktorí pomohli vydláždiť cestu invázii spojencov.

 

Virginia za svoje činy získala po vojne ocenenie za statočnosť, ktoré je na druhom mieste za medailou cti. Po vojne ostala pracovať pre CIA, ktorá jej chcela urobiť obrovskú oslavu, čo Hallová odmietla so slovami, že akákoľvek sláva, ktorá sa jej dostane, by sťažila jej špionážnu prácu. Počas Studenej vojny bolo jej úlohou zbierať informácie o sovietskej infiltrácii do európskych krajín. Prácu opustila až ako 60-ročná kvôli povinnému odchodu do dôchodku. Hallová zomrela v roku 1982 a aj keď mnoho jej príbuzných spoznalo jej odvážny príbeh až po jej smrti, dodnes patrí medzi najobávanejšie agentky v histórii.

 

Zdroj: DobreNoviny.sk

Predchádzajúci článok
Otvorili prvú základnú školu pre deti s autizmom, ktorá je jediná v Trnavskom kraji
Nasledujúci článok
Vážil 620 gramov a šancu na prežitie mal 5 percent. Najťažší boj ale vyhral a teraz slávi zlato