Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Sonja (43) a Walter (47) Loiblovci žijú neďaleko slovenských hraníc v Rakúsku. Majú tri deti a prostredný syn Stefan, ktorý má dva roky je ťažko zdravotne postihnutý. Ako vyzerá život v rakúskej rodine s postihnutým dieťaťom a čím sa líši od slovenskej reality?
Sonja bola ochotná o svojom živote porozprávať aj preto, že so starostlivosťou o Stefana jej pomáhajú dve slovenské zdravotné sestry. Podmienky v akých sa starajú o postihnuté deti ženy na Slovensku tak dôverne pozná a chcela by tak pomôcť aspoň zdieľaním svojich skúseností.
So starostlivosťou o Stefana teda Sonji pomáhajú dve zdravotné sestry, ktoré sa striedajú v týždňových intervaloch. Sú k dispozícii hodín denne.
„Pre matku je to obrovská pomoc a vďaka sestrám tak v pokoji zvládneme opateru našich ďalších dvoch detí Marlies (6) a Adama (8 mesiacov). Nedokážem si ani len predstaviť, že by som na to mala byť celé roky úplne sama, bolo by to neskutočne ťažké.“, hovorí Sonja.
v Rakúsku existuje sedem stupňov opatrovateľských príspevkov, ktoré sa podľa vážnosti postihnutia dieťaťa a pohybujú sa od cca 160 eur do asi 1800 eur. O výške a pridelení príspevku rozhoduje sociálna komisia. Veľkú časť tohto príspevku dávajú Loiblovci práve na 24-hodinovú zdravotnícku sesterskú službu. Podľa pravidiel organizácie Maltese Ring Care (Maltézsky kruh pomoci), ktorá im túto opatrovateľskú službu sprostredkovala, sú rodiny povinné platiť od 60 do 90 percent mzdy sestier.
Rodina Loiblovcov tak dostáva na opatrovanie Stefana mesačne niekoľkonásobne viac ako rodina dieťaťa s podobným postihnutím na Slovensku.
Stefan sa nrodil panvovým koncom. Nedýchal a pravdepodobne bol dlhšiu dobu hypoxický, čo mu spôsobilo poškodenie mozgu. Následkom tohto poškodenia si chlapec nedokáže udržať hlavičku, neprehĺta, nesedí, má slabý tonus svalstva a navyše trpí epileptickými záchvatmi. Kŕmiť ho musia cez PEG sondu a vyžaduje výživu založenú na ketogénnej diéte.
Z prístrojov, ktoré nevyhnutne potrebujú k jeho domácej starostlivosti Loiblovcom poisťovňa preplatila monitor životných funkcií, elektrický odsávač, kyslíkovú bombu a sterilizátor. Okrem toho im na základe žiadosti poisťovňa prepláca aj aj jednorazové pomôcky ako sú odsávačky, fľaše, hadičky na výživu do PEG sondy, ale i senzory do monitora.
Jediným výdavkom z rodinného rozpočtu sú tak pre nich plienky a podložky. O príspevok na auto zatiaľ rodina nežiadala, no možnosť má.
Z príspevku, ktorý bol rodine Loiblovcov priznaný okrem platu zdravotných sestier platia fyzioterapiu a tiež logopédiu, aby Stefanovi neochabovali prehĺtacie svaly. Terapeuti prichádzajú dvakrát týždenne k nim domov.
Rovnako ako na Slovensku, aj rakúska rodina mala po Stefanovom narodení problém zorientovať sa v tom, čo všetko a ako si majú vybaviť a aké žiadosti je potrebné podať. Zorientovať sa v problematike im pomohli iné rodiny so zdravotne postihnutými deťmi, ktoré si už podobnou situáciou prešli.
Po narodení strávil Stefan štyri a pol mesiaca v nemocnici, z toho však viac ako tri mesiace na jednotke intenzívnej starostlivosti. Sonja sa v nemocnici naučila všetko potrebné o jeho opatere.
Prvé mesiace však boli veľmi ťažké a Stefan sa neustále dusil, pretože vdychoval sliny, a keďže mal silný reflux, vracal sa mu aj obsah žalúdka. Neustále bol preto pripojený na monitor, čo viedlo k zápalu pľúc, ktorý bolo nutné liečiť silnými antibiotikami.
Čo je ale prekvapujúce, veľkou nevýhodou oproti Slovenskému zdravotnému systému, v Rakúsku detskí lekári zabezpečujú iba základnú starostlivosť. K ďalším konkrítnym odborníkom rodičov neposielajú, všetky odborné vyšetrenia dieťaťa si musí rodič manažovať sám.
Rozdielom je aj starostlivosť v nemocnici počas hospitalizácie, v Rakúsku totiž žiadny ošetrujúci lekár nepozná kompletnú anamnézu a celý vývoj stavu dieťaťa. Riešenie zdravotných problémov preto trvá veľmi dlho.
Zabezpečenie dobrej starostlivosti o takéto dieťa je najmä otázkou peňazí a podpory okolia, pretože starostlivosť si vyžaduje celého človeka na 24 hodín denne.
Ako hovorí Sonja: „ Náš život sa s príchodom sestier zmenil, teraz žijeme takmer normálne. Môžem zájsť napríklad do obchodu, bez strachu sa v noci vyspať.“
Na Slovensku chýba inštitút detskej zdravotnej sociálnej sestry. Pomohlo by aj to, keby mala jedna sestra na starosti viacero rodín a do každej by chodila aspoň na štyri hodiny v týždni. Tiež by by tak dokázala udržiavať vzájomný kontakt a vymieňala medzi nimi nepoužité pomôcky. Na Slovensku však na takýto servis nie sú peniaze.
Rodičia sú k takýmto deťom doslova priviazaní a návrat do práce býva nemysliteľný. Na liečenia a terapie si rodiny musia zháňať peniaze samé a mnohé z nich sa pre obrovský tlak dokonca rozpadnú. Je viac pomoci pre takéto rodiny u nás utópia alebo by sa na podobný program našli peniaze z eurofondov?
Zdroj: Aktuality.sk
Prihlás sa na newsletter plný noviniek zo sveta mobility
© Copyright 2023 | All Rights Reserved
