Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Dagmar je na invalidnom vozíku a do bytu na 3. poschodí v dome bez výťahu sa dostane len za pomoci syna.

02.07.2018

Dagmar Budíková je na invalidnom vozíku a žije na treťom poschodí bytu v dome bez výťahu v olomouckom kraji v Českej republike.

Dagmar je na invalidnom vozíku a do bytu na 3. poschodí v dome bez výťahu sa dostane len za pomoci syna.

Dagmar Budíková je na invalidnom vozíku a žije na treťom poschodí bytu v dome bez výťahu v olomouckom kraji v Českej republike. Na invalidný vozík sa dostala pred troma rokmi kedy po ťažkej operácii stratila oporu v nohách. Do bytu v dome bez výťahu sa odstane len vďaka svojmu 15-ročnému synovi, ktorý ju s celým vozíkom ťahá hore schodami. Pre obidvoch je táto situácia psychicky aj fyzicky náročná a navyše po prázdninách odchádza syn David študovať na strednú školu, takže Dagmar už nebude mať kto pomáhať. David mame s presunom po schodoch na tretie poschodie pomáha už od svojich 12-tich rokov. Je až nepredstaviteľné ako sa dokáže s ťažkým invalidným vozíkom, na ktorom sedí jeho matka vysporiadať.

Dagmar žiadala už trikrát o výmenu mestského bytu, no jej žiadosti doposiaľ nikto nevyhovel. Podľa jej slov prednosť vo vybvení žiadostí o výmenu mestských bytov vždy dostali zdraví ľudia.

Ako sa z bytu bude pohybovať Dagmar potom ako syn odíde študovať pravdepodobne mesto vôbec nezaujíma. Sama hovorí, že ráta s najhorším a teda, že bude po schodoch musieť zliezť na zadku a invalidný vozík si pridržiavať pred sebou rukami. Bez invalidného vozíka je Dagmar úplne bezradná, neudrží sa ani na barliach.

Dagmar ostala na vozíku po operácii bedrového kĺbu a odvtedy nemá žiadnu oporu pre nohy. Podmienky v akých musí v dome bez výťahu žiť sú absolútne nedôstojné. Okrem prístupnosti na tretie poschodie do svojho bytu rieši Dagmar aj ďaľšie komplikácie, s ktorými bojuje každý deň. Jej byt nie je absolútne prispôsobený pre bezbariérovosť. Prístup na toaletu jej komplikuje schodík a šírka dverí do kúpelne je len 60 cm. Vytočiť a vôbec pohybovať sa v takom priestore s invalidným vozíkom je takmer nemožné.

 Úrady si však svoje pochybenie vôbec neprípušťajú a tak dostala Dagmarina kamarátka nápad ako upozoriť verejnosť na ľahostajnosť príslušných orgánov. S Dagmara jej synom davisom sa rozhodli natočiť video, na ktorom je vidieť ako jej syn pomáha s invalidným vozíkom dostať sa o schodoch do bytu. V dobe, kedy video natáčalimal David navyše na ruke sadru. Pri pošmyknutí v škole si zlomil prst. Celá situácia je o to náročnejšia a mamu tak musí zvládnuť vyniesť po schodoch len za pomoci jednej ruky.

Ihneď ako zverejnili video na sociýlnych sieťach objavila sa okolo neho vlna solidarity voči rodine a kritiky voči ľahostajnosti úradníkov. Video malo okamžite viac než 1000 zdieľaní.

Mesto sa voči celej situácii ohradilo tým, že v minulosti Dagmar žiadala len o pridelenie bytu s lepším prístupom, na čo jej údajne boli ponúknuté tri byty na prvom poschodí, ktoré vraj Dagmar odmietla. Žiadosť o bezbariérový byt eviduje mesto od dagmar až z roku 2018.

Tlačový hovorca mestského úradu sa ale na margo celej situácie vyjadril, že na žiadosti sa pracuje. Aj napriek tomu, že bezbariérových bytov má mesto len asi 60 a žiadateľov je omnoho viac,existuje šanca, že v blízkej dobe mesto žiadosti Dagmar Budíkovej napokon vyhovie.

Dagmar ale celú situáciu okolo výmeny bytov a troch ponúk bytov na prvom poschodí opísala detailnejšie. Na začiatku totiž žiadalamesto o výmenu za byt na prvom poschodí toho istého bytového domu, v ktorom žije. Keďže žije sama so synom, zámerom bolo ušetriť si problémy a náklady so sťahovaním. Mesto však jej žiadosti nevyhovelo a byt pridelilo zdravým ľuďom. Voči tomuto rozhodnutiu sa Dagmar odvolala. Počas toho ako čakala na posúdenie svojho odvolania a stanovisko od mesta, jej boli ponúknuté dva iné prízmené byty. Keďže ale dagmar stále nepoznala stanovisko k svojmu odvolaniu rozhodla sa počkať. Obidva náhradné ponúknuté byty sa však medzitým obsadili. Dagmar následne dostala od mesta vyjadrenie, že ani jej žiadosti o dovlanie nebolo vyhovené a tak ostala naďalej v byte na 3. poschodí.

K situácii, akej sa Dagmar so synom davidom ocitla sa opätovne vyjadril aj hovorca mesta, ktorý upozornil na fakt, že mesto prispieva značne vysokou finančnu čiastkou na chod neziskových organizácií, ktorých úlohov je aj zabezpečovanie asistencie a pomoci ľuďom s obmedzenými pohybovými schopnosťami.

" Je zrejmé, že človek na invalidnom vozíku má život komplikovanejší než zdravý človek, no nie je pravdou, že by mal byť úplne odkázaný len na pomoc svojho rodinného príslušníka. V Olomouci funguje viacero terénnych sociálnych služieb, ako napríklad Spolek Trend vozíčkářů, Maltézská pomoc, Charita, Pomadol či mnohé ďalšie. Na ich fungovanie mesto prispieva sumou viac než 13 miliónov korún. Tieto organizácie zaisťujú aj asistenciu ľuďom s obmedzenou pohybovou schopnosťou", podotkol hovorca mesta Olomouc Michal Folta.

Aj keď sa na ťažkú situáciu v akej sa ocitla Dagmar a jej syn pozerá mesto inak a nevidí ju takú akútnu, podmienky s akými sa musia pasovať sú nedôstojné, ponižujúce a obmedzujú život synovi aj matke. Veríme, že aj vďaka tlaku verejnosti sa podarí zabezpečiť Dagmar bývanie, v ktorom sa bude dokázať pohybovať na invalidnom vozíku aj sama.

 

Zdroj: Blesk.cz

Predchádzajúci článok
Futbalové majstrovstvá sveta pre ľudí s amputovanou končatinou - Amputee World Cup
Nasledujúci článok
Ako ďaleko dokáže zájsť ľudská závisť? Nevyhýba sa ani ľuďom na invalidnom vozíku.