Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Deti so zdravotným postihnutím v Keni sú umiestňované do "nebezpečných" sirotincov.

28.11.2018

Je známe, že v Keni je starostlivosť o deti so zdravotným postihnutím vo všetkých inštitúciách zanedbávaná

Deti so zdravotným postihnutím v Keni sú umiestňované do

Je známe, že v Keni je starostlivosť o deti so zdravotným postihnutím vo všetkých inštitúciách zanedbávaná a deti trpia diskrimináciou, no ak by ostali vyrastať vo svojich komunitách a rodinách hrozilo by im dokonca až zabitie.

Za bránami sirotinca na konci prašnej cesty na predmestí Nairobi, dostane viac ako 30 detí v preplnenej miestnosti do rúk tanier s ryžou a fazuľou. Vôňa jedla v preplnenej miestnosti nedokáže zamaskovať pach moču a potu, ktorý sa šíri po miestnosti slúžiacej ako jedáleň, miesto pre fyzioterapiu a toaleta zároveň.

Deti ležia na opotrebovaných, špinavých matracoch. Vedľa nich sú štyri deti zviazané v stojacich pozíciách, vraj  aby "posilnili nohy", hovorí fyzioterapeut. Jeden chlapec trpí bolesťou, kričí a volá na jedného z opatrovníkov, no ten je nemilosrdný a táto "terapia" bude trvať dve hodiny, chlapec nemá na výber.

Ďalší chlapec pripútaný na invalidný vozík znáša hrubé správanie opatrovateľa, ktorý mu potom, ako ho necitlivo nakŕmi lyžičkou, dá bezdôvodne na líce facku.

Toto zariadenie pre deti so zdravotným postihnutím v Keni s názvom Compassionate Hands (Súcitné ruky), získava finančné prostriedky vďaka darom od jednotlivcov a organizácií v Keni a po celom svete.

Aj napriek tomu je financií málo a podľa slov zamestnancov spia aj štyri deti na jednej posteli v preplnenej miestnosti, kde sú zavreté nepretržite až 13 hodín. Podľa organizácie Disability Rights International (DRI), ktorá organizuje kampaň pre deti so zdravotným postihnutím sú takéto podmienky doslova život ohrozujúce.

Výkonná riaditeľka spoločnosti Compassionate Hands, Anne Njeri, sa narodila so zdravotným postihnutím a založila centrum na pomoc takým, ako je ona. "Voči deťom so zdravotným postihnutím existuje v Keni veľa predsudkov a diskriminácie. Šance na prežitie a prístup k verejným zdrojom a k pomoci pre ne je minimálna. Preto väčšina z nich skončí v inštitúciách, ako je tá naša, " hovorí.

Riaditeľka spoločnosti navyše popiera tvrdenia zamestnancov o tom, že by deti spávali na jednej posteli viaceré a dodáva, že k takejto situácii došlo len v období výstavby sirotinca: "Snažíme sa dať šancu tým, ktorí majú málo príležitostí. Okrem toho, že ich chránime, snažíme sa im poskytnúť vzdelanie, jedlo a terapiu. Nie každý si vždy myslí, že to robíme správnym spôsobom, ale ak by sme tieto deti svojou starostlivosťou ohrozovali na živote, myslím, že by miestne orgány voči nám podnikli nejaké kroky. Snažíme sa veci robiť najlepšie ako vieme aby sme budovali toto miesto k lepšiemu."

Žalostné podmienky v tomto ústave ale nie sú jediným prípadom. V rozpadajúcej sa budove ďalšej inštitúcie v Maji Mazuri v severovýchodnej časti Nairobi, sedí mladý 26-ročný muž na invalidnom vozíku, ktorý je priviazaný o stĺp na dvore. Na sebe má znečistenú plienku, ktorá láka muchy a hrá sa s kamienkami, ktoré sa mu podarilo vyhrabať zo zeme.  Zamestnanci tvrdia, že tu pravdepodobne strávi celý deň - a rovnako pravdepodobne podobným spôsobom strávi celý život v tomto zariadení.

Janet Kabue, zamestnankyňa z tejto inštitúcie v Maji Mazuri sa vyjadrila: "Žiadne dieťa predsa nestrávi celý deň priviazané na stĺp, pretože ich brávame na obed do jedálne  a do izieb aby sme ich prebalili. Navyše tento mladý muž sa sem dostal po tom, ako bol zachránený z ulice. Trpí epilepsiou  aje ťažko mentálne postihnutý. Často sa tak stáva, že sa snaží pohrýzť iné deti alebo si udiera hlavu o rôzne predmety. Práve z tohto dôvodu si jeho stav vyžaduje zabezpečenie jeho vozíka priviazaním o stĺp na dvore, chránime ho tým pred zranením."

Viacerí svedkovia, a to nielen z radov novinárov, však pri svojej návšteve nespozorovali u mladého chlapca na invalidnom vozíku ani len náznaky opísaného správania. Mladík nehybne a potichu sedel na svojom invalidnom vozíku.

Podľa jedného z členov personálu sú deti  s mozgovou obrnou a autizmom na noc zamykané do jednej malej miestnosti, kde ostávajú bez dozoru zamknuté aj viac než 11 hodín. Zariadenie tieto tvrdenia spochybňuje a obraňuje sa tým, že deti sú zamykané do miestnosti len počas doby kedy spia.

Podľa nedávnej štúdie existuje v Keni doslova akýsi zvyk zanedbávať deti so zdravotným postihnutím v sirotincoch a inštitúciách, ktoré by sa mali o ne dokázať postarať.

Dvojročné vyšetrovanie zo strany Kenského združenia pre zdravotne postihnutých (Kaih), ktoré je organizáciou chrániacou práva detí so zdravotným postihnutím v komunitách, našla tisíce postihnutých detí žijúcich v "nebezpečných" podmienkach v sirotincoch.

A nie len tam, spoločnosť tieto deti dlhodobo vyčleňuje doslova na okraj, rodiny deti s ťažkým zdravotným postihnutím ukrývajú, pretože sa za ne nielen že hanbia ale v mnohých komunitách sú doslova ohrozené na živote a často zneužívané na pornografiu. Pod tlakom spoločnosti sa rodiny zdravotne postihnutých detí radšej vzdajú a dajú ich do sirotinca.

Predsudky o tom, že ľudia so zdravotným postihnutím nemajú potenciál, ktoré v tejto krajine prevládajú, sú veľmi nebezpečné pre celú spoločnosť. Takéto vnímanie hendikepovaných vedie k tomu, že sú ponechaní na izolovaných, neľudských miestach, akými sirotince v Keni sú, alebo budú zabití ich komunitami a rodinami.

V niektorých komunitách ľudia veria, že narodenie zdravotne postihnutého dieťaťa je prekliatím, preto sa ich okamžite vzdávajú a odnášajú ich do sirotincov pričom v mnohých prípadoch neuvedú ani priezvisko dieťaťa, pretože sa zaň hanbia.

V Keni existuje najmenej 1 500 registrovaných sirotincov a potenciálne ďalšie stovky takých, ktoré sú neregistrované, kde deti nemajú individuálnu starostlivosť a tak sú často zamykané v izbách na celé hodiny bez starostlivosti sediace alebo ležiace vo vlastných exkrementoch.

Nie je novinkou, že podľa dlhoročných výskumov, že umiestnenie dieťaťa do inštitúcie akou je sirotinec môže spôsobiť psychické škody a vedie k oneskoreniu v rozvoji dieťaťa. Deti, ktoré žijú v takýchto zariadeniach na celom svete, sú vystavené zvýšenému riziku násilia, obchodovania s ľuďmi, zneužitia na pornografiu alebo odobratia orgánov či mučenia.

V sirotincoch v Keni však počet detí so zdravotným postihnutím neustále rastie a dokonca ani tieto inštitúcie nemajú zručnosti ani vybavenie na starostlivosť o deti so zdravotným postihnutím.

Diskriminácia osôb so zdravotným postihnutím sa v Keni netýka len najchudobnejších či negramotných komunít, ale prekvapivo je tam rozšírená vo všetkých sociálnych a ekonomických vrstvách. V Keni je stále zdravotné postihnutie tabu a nikto nechce byť s vami spojený, ak máte dieťa so zdravotným postihnutím.

Josephine má 14-ročnú dcéru s mozgovou obrnou a žije v Nairobi. Hovorí, že v spoločnosti sa stretáva len s odmietaním a pretrvávajúcou diskrimináciou. Bežne sa jej stáva, že ju s jej dcérou odmietnu vziať napríklad do autobusu. "Kamkoľvek idem, ľudia na mňa ukazujú prstom a hovoria, že som prekliata. Niektorí si dokonca myslia, že moje dieťa trpí mozgovou obrnou preto, že som sa pokúšala o potrat alebo som otehotnela so starým mužom," popisuje situáciu Josephine.

V Nairobi podľa prieskumov takmer 40% žien, ktorým sa narodilo dieťa so zdravotným postihnutím čelí obrovskému tlaku rodiny a okolia aby sa dieťaťa zbavili alebo bolo zabité. Podľa štatistík narastá toto percento vo vidieckych oblastiach až na 54%.

George Otieno Mjoki, ktorý v Keni vedie kampane za práva detí s postihnutím má päťročného syna s postihnutím. Spomína si, že po jeho narodení jedna zo zdravotných sestier podotkla, že by ho mali kvôli jeho postihnutiu radšej zabiť, pretože ako rodičia budú prechádzať strašnou frustráciou pri jeho starostlivosti. George pracoval v niektorých vidieckych komunitách, kde sa ešte stále snažia zabrániť tomu, aby dieťa so zdravotným postihnutím prežilo.

V Keni tvoria ľudia s rôznymi formami zdravotného postihnutia v priemere 10% obyvateľstva. Krajina napodiv patrí medzi 44 štátov, ktoré podpísali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. V ňom sa vláda zaviazala k inkluzívnemu vzdelávaniu a pred rokom vláda zakázala otvorenie nových zariadení (aj keď nezastaví existujúce zariadenia pri prijímaní nových detí).

Veľkou zmenou a pokrokom v tejto oblasti v Keni je, že vláda zaviedla fond sociálnej ochrany, v ktorom rodiny so zdravotným postihnutím dostávajú mesačne približne 20 dolárov. Takúto pomoc už dostáva 47000 rodín.

Mnohé rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím však vravia, že zatiaľ zmeny nepociťujú na kvalite každodenného života. Je výzvou pre vládu ako aj všetky skupiny, ktoré sa zaoberajú ochranou práv zdravotne postihnutých v Keni aby na prvom mieste aby presadzovali zákony proti vraždeniu detí, poskytovali podporu zraniteľným rodinám a mobilizovali finančné prostriedky a iniciatívy na komunitnú podporu.

"Čo potrebujem ako matka nie je 20 dolárov, potrebujem služby v mojej komunite, ktoré sú pre moju dcéru s mozgovou obrnou dostupné a aj cenovo dostupné," hovorí Wangare. "Vláda je teraz viac vnímavá voči postihnutiu, no stále môže urobiť viac aby sa zmenil spôsob života postihnutých v našej krajine. Predstavujem si spoločnosť, v ktorej budeme hovoriť, že osoby so zdravotným postihnutím nepatria do sirotincov, ale dokážu sa o seba postarať aj samé. Čaká nás však ešte dlhý boj za lepší svet pre zdravotne postihnutých."

 

Zdroj: TheGuardian.com

Predchádzajúci článok
Európsky parlament schválil nariadenie, ktoré prináša lepšie podmienky pri cestovaní pre osoby so zdravotným postihnutím.
Nasledujúci článok
Simone sa pohybuje na invalidnom vozíku a dorozumieva sa výlučne písomnou formou, študuje a píše vlastné knihy.