Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Dievča, ktoré sa neskrýva: prekonávanie predsudkov v Burkina Faso

29.10.2018

Wndabo sa narodila so zriedkavou genetickou vadou, ktorá ovplyvňuje vývoj končatín

Dievča, ktoré sa neskrýva: prekonávanie predsudkov v Burkina Faso

Wndabo sa narodila so zriedkavou genetickou vadou, ktorá ovplyvňuje vývoj končatín. Jej otec ju zavrhol a vyhýbajú sa jej aj susedia. 12-ročné statočné dievča ale teraz navštevuje miestnu školu, kde za svojimi rovesníkmi nijako nezaostáva a to všetko vďaka podpore blízkeho okolia.

Angèle Bouda sa prechádzala trhom v meste Gogo, neďaleko hlavného mesta Burkina Faso -Manga, keď si všimla dav ľudí. Ľudia obkolesovali mladé dievča s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré za veľkého potlesku tancovalo na hudbu. Jej matka obchádzala dav a zbierala od divákov peniaze.

Boudu, ktorá pracuje s osobami so zdravotným postihnutím, malá rodina zaujala a tak počkala aby sa porozprávala s vtedy len 8-ročnou Wendabo a jej matkou Pascaline. V Burkina Faso je veľmi nezvyčajné vidieť dieťa so zdravotným postihnutím na verejnosti. Ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím sú zvyčajne doslova ukrývaní doma, aby neboli na očiach verejnosti. Sociálny pracovníci, ktorí sa práci s hendikepovanými venujú musia doslova chodiť od dverí k dverám, aby našli postihnuté deti, ktoré sú pred očami okolia ukrývané.

Wndoba trpí tzv. tetramelickým syndrómom, vzácnym genetickým ochorením, ktoré ovplyvňuje vývoj končatín ešte v maternici. Jej otec z postihnutia obviňoval svoju manželku a krátko po narodení dcéry rodinu opustil. Matka tak musela hľadať spôsoby ako uživiť seba, dcéru a aj ostatné deti sama. Postupne sa stali hlavným zdrojom príjmu rodiny peniaze vyzbierané z tanečných vystúpení ťažko postihnutej Wendobo.

"Počas väčších vystúpení dokáže Wndobo pre rodinu zarobiť až 6,7 libry za deň (asi 5000 CFA). Pri menších vystúpeniach je to tak o polovicu menej. Keď nás otec rodiny kvôli jej postihnutiu opustil bola som veľmi nešťastná a sklamaná. Bála som sa ako sa dokážem o nás postarať, no musela som ísť ďalej a zvládla som to," hovorí Pascaline.

Rodina žije v prenajatej chyžke za 2000 CFA mesačne. Je to však veľmi náročné, a to aj psychicky aj fyzicky. Wendabo, jej dve sestry a ich matka sa totiž dnu všetky naraz nezmestia a preto bežne niekto z nich spáva pod holým nebom, a to aj počas obdobia dažďov.

Keď sa sociálna pracovníčka Bouda po prvýkrát stretla s rodinou, ani jedno z dievčat nenavštevovalo školu. Aby Wendabo dokázali pripraviť na návštevu školu potrebovali pomoc mimovládnej organizácie Light for the World. S ich pomocou sa podarilo pre ťažko zdravotne postihnuté dievča zabezpečiť invalidný vozík a aj prístupovú rampu do triedy, ktorú bude navštevovať. Okrem toho odborníci z mimovládnej organizácie pomohli pripraviť učiteľov aj študentov na príchod žiačky s ťažkým zdravotným postihnutím. Predsudky voči hendikepovaným sú totiž v Burkina Faso veľkým problémom.

Dnes je Wendabo živá žiačka, populárna a komunikatívna. "Na začiatku to bolo ťažké, bolo to prvýkrát, čo som sa stretol s takým dieťaťom. No vedel som, že aj zdravotne ťažko postihnuté dieťa je Božie stvorenie a tak by som ju mala v triede prijať, "hovorí Eboubié Kamouni, jej učiteľka za posledné štyri roky.

V triede so 74 žiakmi je kľúčové udržať ich pozornosť na učiteľovi, to sa dá pri takom počte žiakov dosiahnuť len hlasným buchnutím palice o stôl. Žiaci v škole píšu a počítajú vo francúzštine a nie v jazyku akým bežne hovoria doma.

Wendabo radšej píše svojimi nedovyvinutými končatinami než za pomoci protetických pomôcok. Je to tak pre ňu jednoduchšie. Jej matka bola poučená o tom, ako má s dcérou správne každodenne cvičiť tak, aby jej pomohla.

Pre pracovníka dobročinnej organizácie, ktorý dokáže pomôcť s adaptáciou ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa do spoločnosti je veľmi náročné vybudovať si s rodičmi taký vzťah aby boli ochotní spolupracovať. Matky sa najviac obávajú toho, že by im mohlo byť dieťa odobrané.

Pascaline porodila všetky tri svoje dcéry osamote. Pri pôrode Wendabo videla už pri prvých zatlačeniach, že dievčatko nemá vyvinuté ruky a keď bola dcérka na svete už celá bolo jasné, že dolné končatiny sú na tom rovnako. Matka ukázala dieťa otcovi, no ten ju odmietol vziať na ruky a po chvíli rodinu opustil, pretože z postihnutia dcéry vinil matku.

Susedia v komunite boli na nové dieťa, ktoré Pascaline pomenovala "Božia vôľa". Keď sa dozvedeli o jej postihnutí, označovali ju za monštrum a dokonca sa k matke dostali chýry o tom, že aj samotný otec plánuje ako sa malého bábätka zbaví. Pascaline tak nemala iné východisko ako z komunity s dcérami odísť a hľadať si iné miesto pre život. To trvalo dokonca až niekoľko rokov, kým sa rodina usadila v malej chate v dedine Kaolin.

Keď Wendabo začala chodiť do školy, jej učiteľka si všimla, že jej účasť na vyučovaní nebola pravidelná a tak sociálny pracovníci prišli na to, že Wendabo často trávi čas na trhu tancovaním a žobraním. Prehovorili  tak s Pascaline a našli riešenie pre alternatívny zdroj príjmov pre rodinu. Pascaline dostala malý stánok a hrnce a panvice aby mohla na trhu predávať varenú ryžu.

Staršia 16-ročná sestra Wendami každý deň tlačievala Wendabo na vozíku do školy. No Wendami  už zo školy odchádza a pretože sa v malej chatke nedokážu ako rodina zmestiť musí sa presťahovať za svojim otcom, ktorý žije na mieste blízko bane, v ktorej pracuje. Wendami sa však vždy teší na chvíle kedy sa k svojim sestrám a  matke môže vrátiť.

Staršiu sestru tak nahradila v sprevádzaní Wendabo do školy, mladšia 7ročná Wendkouni. Najskôr bola na návštevu školy ešte príliš malá a tak sestru čakávala pod stromom pri škole, no učiteľom sa podarilo presvedčiť riaditeľa školy aby jej umožnil nastúpiť do školy skôr. Wendkouni to veľmi prospelo a v škole doslova rozkvitá.

Dnes 12-ročná ťažko postihnutá Wendabo sníva o tom, že raz bude učiteľkou. Po zaradení Wendabo do školskej dochádzky bolo ďalšou výzvou zlepšenie jej životných podmienok. Trvalo takmer štyri roky nájsť pre rodinu lepšie miesto na život, no podarilo sa. Miestnemu farárovi sa podarilo presvedčiť jedného zo starších farníkov aby rodine pred smrťou venoval svoj malý kúsok poľa. Dostali aj nový skromný príbytok, ktorý je však našťastie dažďuvzdorný a v jeho okolí majú priestor na pestovanie fazule či arašidov. Rodina sa tak v priebehu niekoľkých týždňov presťahuje na lepšie miesto.

Postavenie nového malého domu pre rodinu zafinancovala mimovládna organiácia Light for the World spolu s katolíckou organizáciou.

Pascaline vynakladá všetko úsilie na to, aby sa Wendabo stala rešpektovaným členom ich komunity a aby dokázala  postarať o seba aj svoju matku v starobe. Vďaka cielenej pomoci mimovládnych organizácii je dnes Wendabo šťastné dieťa, ktoré navštevuje školu a nežije kvôli svojmu zdravotnému postihnutiu v izolácii mimo spoločnosti ako je v tejto krajine zvykom. Deti so zdravotným postihnutím sú tu veľmi často spoločnosťou odmietané, tak ako to spravil aj jej otec.

Práca sociálnych pracovníkov a dobrovoľníkov, ktorí kráčajú od dverí k dverám aby našli rodiny, kde ukrývajú zdravotne ťažko postihnuté deti, tu má obrovský význam. Vidieť, ako sa tieto deti dokážu integrovať do spoločnosti a dostať sa von z domácej izolácie  a boli spoločnosťou prijaté je veľkou radosťou.

Zdroj: TheGuardian.com

Predchádzajúci článok
Po úraze skončil na invalidnom vozíku a preto ďalej odmieta žiť so svojou manželkou
Nasledujúci článok
Na svete je najľahší invalidný vozík, je z grafénu.