Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Invalidný vozík chápe ako výhru, mohol skončiť horšie.

08.01.2020

V Centre Paraple ho vrátili do života

Invalidný vozík chápe ako výhru, mohol skončiť horšie.

Ako dvadsaťjedenročný skončil Peter Hubalovský kvôli vážnej autonehode, ktorej sa zúčastnil ako spolujazdec, na vozíčku. Bol ochrnutý od krku nadol. Pretože to ale vyzeralo  naozaj zle, nakoniec bol dnes tridsaťosemročný Peter za vozík vďačný. So svojim osudom sa popasoval a dosiahol behom pár rokov svoju úplnú samostatnosť na vozíku. V Centre Paraple, ktoré mu pomohlo zvládnuť neľahkú situáciu, pôsobí teraz ako inštruktor a pomáha ďalším handicapovaným ľuďom.

Peter Hubalovský dnes spolupracuje v Centre Paraple a ako inštruktor pomáha ostatným ľuďom pripútaným na vozík, dokázať sa s novou situáciou zmieriť a naučiť sa s ňou žiť. Za rok po celej republike kvôli najrôznejším nehodám skončí na invalidnom vozíku okolo 150 ľudí a približne polovica z nich skončí v starostlivosti Centra Paraple.

„Väčšina ľudí na vozíku sú chlapi. Hlavne pre mladých chlapcov je asi najťažšie, že majú pocit, že už nikdy nebudú mať napríklad partnerku,“ vysvetľuje s tým, že sex a partnerský život je jednou z tém, ktoré s klientmi otvorene rieši.

Skôr výhra, ako tragédia...

Jeho samého dostala na vozík autonehoda pred 16 rokmi. Stačila k tomu iba mladícka nerozvážnosť. „Vracali sme sa z nejakej akcie s kamarátmi a vodič bol mladý a neskúsený, tak nezvládol vedenie a napálili sme to do stromu,“ popísal. Aj keď skončil zo všetkých najhoršie, bol to nakoniec on, kto volal záchranku.

„Bolo to tak, že jediný chlapec, ktorý mohol z auta vystúpiť, bol v šoku, takže bol iba schopný držať telefón. Držal mi ho pri uchu a ja som riešil tú situáciu cez telefón,“ dodal s tým, že on sám o sebe už vedel, že je na tom zle. Necítil si telo od krku nadol.

Najskôr skončil v starostlivosti benešovskej nemocnice. Tam po niekoľkých hodinách uznali, že jeho prípad je nad ich sily a Peter bol prevezený do Nemocnice Na Homolce. Pravdepodobne aj toto otáľanie malo na Petrov stav vplyv. „Začal kolotoč operácií, kde mi opravili krčné stavce, ktoré boli rozlámané, a snažili sa, aby som vôbec zostal pri živote,“ vysvetľoval.

Zostal pripútaný na invalidný vozík, ale napriek tomu situáciu berie skôr ako výhru než tragédiu. „Vyzeralo to skôr, že budem ležať a budem na nejakých dýchacích prístrojoch. Pre mňa bol verdikt, že ostanem na vozíku, skôr víťazstvom.”

Dlhá cesta

Predchádzala mu však náročná cesta. „Zo začiatku som bol celkom nesebestačný, nebol som ani schopný sa sám najesť, vyčistiť si zuby. Išlo to všetko veľmi pomaly. Prvé dva tri roky som sa dával dohromady, aby som bol schopný nejakým spôsobom fungovať,“ uviedol.

Okrem kolektívu priateľov a rodiny, ktorí ho podporili i v tých najťažších momentoch, mu pomohli v Centre Paraple. A po niekoľkých rokoch si tu vymenil miesto, kedy sa z klienta stal inštruktor. Na tejto pozícii v Centre začína už druhú dekádu.

Neustále sa rozrastajú

„Posúvam svoje skúsenosti ďalším ľuďom, ktorým sa stal úraz. Ukazujem im fígle, triky, ako sa o seba čo najlepšie postarať, aby boli schopní ráno vstať z postele, aby boli schopní sa obliecť, aby boli schopní sa presunúť na vozík, aby boli napríklad schopní riadiť auto. Aby boli proste čo najviac sebestační,“ vymenoval Peter.

Centrum Paraple je nezisková organizácia, ktorá pomáha ľuďom na vozíku po poškodení miechy, a to už od roku 1994, kedy spoločnosť spoluzakladal Zdeněk Svěrák. Pretože sa nejedná o štátne zariadenie, klienti si pobyt hradia sami, a musia sa spoliehať na podporu darcov.

„Náš rozpočet za rok je okolo 50 milionov českých korún a my musíme polovicu peňazí zohnať od ľudí z darov. Samozrejme máme nejakých svojich väčších darcov, ale nestačí to, pretože ako sa rozrastáme, tak to stojí samozrejme stále viac. No a polovicu financií musíme zohnať od ľudí,“ vysvetlil.

„Raz náš pán riaditeľ povedal takú peknú vetu, že za jednu darcovskú SMS môže náš klient v Centre ráno vstať z postele, pretože tá darcovská esemeska zaplatí asistenta, ktorý mu ráno príde pomôcť. To mi pripadá najzrozumiteľnejšie prirovnanie,“ uzavrel Peter Hubalovský.

 

Zdroj: Novinky.cz

Predchádzajúci článok
Martinkovi lekári nedávali ani len šancu na život.
Nasledujúci článok
Aj po veľkej medializácii stále aktuálna téma