Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Jeremy the Dud: nový krátky film, ktorý postavil vnímanie sveta zdravotne postihnutých hore nohami

23.04.2018

Otočená dejová línia v skutočnosti nadnesene zobrazuje aký je život jedného z piatich Austrálčanov, ktorí sú zdravotne postihnutí.

Jeremy the Dud: nový krátky film, ktorý postavil vnímanie sveta zdravotne postihnutých hore nohami

 

Jeremyho svet je austrálsky krátky film, ktorý uzrel svetlo sveta pred približne dvoma týždňami. Otočená dejová línia v skutočnosti nadnesene zobrazuje aký je život jedného z piatich Austrálčanov, ktorí sú zdravotne postihnutí.

 

Hlavnou postavou tohto jedinečného krátkeho filmu je Nick Boshier ako Jeremy, zdravý chlapec, ktorý nie je  "ničím výnimočný" vo svete, kde je normou zdravotné postihnutie.

 

Bežne používaný termín pre Jeremyho je "ničím výnimočný", hovorovo ho volajú „kámo“ - "dud". Nosí prívesok, ktorý oznamuje zvyšku sveta, že je v menšine a nie je na ňom "nič výnimočné", podľa štandardov, ktoré platia v alternatívnom vesmíre kde je normou zdravotné postihnutie.

 

Jeremy nosí označenie preto, aby sa ľudia so zdravotným postihnutím cítili v jeho prítomnosti pohodlnejšie a aby nedochádzalo k rozpačitým situáciám, pretože nie je ničím výnimočný. Cieľom teda je pomôcť mu vyhnúť sa trápnym alebo urážlivým situáciám, nov skutočnosti jeho označenie len privoláva komentáre okolia, pohľady a „dobre mienené“ rady, ktoré často hraničia až s absurdnosťou.

 

Okrem herca Nicka Boshiera, ktorý stvárňuje postavu zdravého Jeremyho, patria medzi hlavné postavy filmu austrálsky herci so zdravotným postihnutím - Adam Bowes, Chloe Hayden a Sam Humphrey. Táto snímka je naozaj osviežujúcou zmenou na televíznej scéne a ako jedno z mála filmových diel zobrazuje hercov s postihnutím ako postavy bez tragického príbehu, ktoré vedú obyčajný život.

 

Trailer k tomuto satirickému filmovému zobrazeniu vyšiel už v auguste v roku 2017 a okamžite zaznamenal  miliónov zhliadnutí. Očakávania boli teda veľké a ako sa ukázalo, aj naplnené.

Celých 20 minút filmu spĺňa očakávania, používa satirický humor, preklápa realitu a búra predsudky o zdravotnom postihnutí.

 

"Možno to znie zvláštne, ale nikdy som si nedokázal predstaviť, že ľudia sa skutočne môžu v živote cítiť diskriminovaný a to celých 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Nikdy pred tým som na to ani len nepomyslel. Pri natáčaní tohto filmu som však zistil, že diskriminácia prichádza v rôznych formách a intenzite a vždy pramení z nevedomosti, zlomyseľnosti alebo jednoducho ignorantstva a arogancie. Pre ľudí je veľmi jednoduché jednať s niekým „ako keby bol iný“ a povyšovať sa, byť nepríjemný a kompenzovať si svoje ego,“ hovorí Boshier, ktorý stvárňuje hlavného hrdinu.

 

Dej filmu sa začína odohrávať počas Jeremyho 21. narodenín, keď ho prepustia z asistenčnej starostlivosti, v ktorej žije od svojho narodenia.

 "Ľudia hovoria, že je nemožné, aby ľudia ako ja čo i len dúfali, že dokážu viesť normálny a smamostatný život," hovorí.

 

Jeremy sa na ulici často stretáva so situáciami, kedy sa mu okoloidúci vysmievajú a nazývajú ho "čudákom, ktorý nemá priateľov". No spôsoby diskriminácie, s ktorými sa stretáva nie sú vždy také očividné. Napríklad v prípade, keď taxikár doslova zjemní svoj hlas a detským tónom sa prihovára Jeremymu s otázkou, či si je istý, že môže cestovať sám. Film zobrazuje aj situácie, kedy Jeremyho známy často pred jeho príchodom do spoločnosti varujú priateľov so slovami, že je trocha „iný“..

 

Ako od človeka, ktorý „ nie je ničím výnimočný" sa očakáva, že sa Jeremyho sa stane "pomocníkom": jeho práca by tak zahŕňa "tlačenie invalidných vozíkov, podávanie vecí z police alebo zo zeme. V skutočnom svete sú to všetko úlohy, ktoré sú dôležité pre nezávislosť ľudí so zdravotným postihnutím. Problém je však v tom, že Jeremy má od svojho zamestnania väčšie očakávania: chce "normálnu" kariéru.

 

Ale v tomto svete sú očakávania pre ľudí „bez výnimočnosti“ nízke. Rozhnevaný manažér reštaurácie, ktorý Jeremyho zamestnáva, hovorí  že "Jeremy nedokáže spĺňať požiadavky na zamestnanca aké sa na nňo kladú“ a manažér podniku nemá čas robiť mu večne opatrovateľku: "Som samorejme za rovnaké práva pre všetkých, no podnikám a v tejto oblasti nie je priestor pre stratu času s ľuďmi, ktorí „nie sú ničím výnimoční“ a nespĺňajú dokonale požiadavky zamestnávateľa.“

 

Ďalší potenciálny zamestnávateľ napríklad nadmerne kompenzuje Jeremyho  „obyčajnosť" označovaním jeho ničím výnimočného stavu ako „roztomilé“ či „milučké“. Jeho žiadosť o prácu v oblasti služieb zákazníkom považuje za žart. "Nezamestnávame ľudí bez „výnimočnosti,“ hovorí bez povšimnutia.

 

Aj toto je pár ukážok zo scén, kedy je situácia dovedená na hranu absurdnosti a dokonale satiricky stvárňuje situácie s akými sa v bežnom svete ľudia so zdravotným postihnutím stretávajú.

 

To ako počas celého filmu všetci nazývajú Jeremyho „ničím výnimočný“ je vyslovované s takou ľahkosťou ako keby mu vraveli proste „kámo“. Jedniná osoba v celej snímke, ktorá sa s Jeremym rozpráva ako so seberovným je jeho sesternica Heidy. Aj keď Jeremy si na termín „ničím výnimočný“ zvykol, jeho sesternica ho tak ako jediná z jeho okolia nikdy nenazýva a nedáva mu jeho odlišnosť nijak pocítiť. Keď mu položí otázku, ako by si želal aby ho ľudia oslovovali, ostáva Jeremy zaskočený a sám na túto otázku nevie Heidy odpovedať. Jeremy totiž nechce ba ysa ostatní okolo neho cítili v rozpakoch pri jeho oslovovaní a preto si na spôsob akým je oslovovaný zvykol správanie spoločnosti submisívne prijal.

 

Posolstvo tohto filmu je naozaj veľmi silné. No napriek tomu som sa počas pozerania tohto filmu zasmial, najmä pri scénach keď sa Jeremy stretol so situáciami kedy bol pre svoju „inakosť“ zbožňovaný alebo diskriminovaný. Je to zábavný film, no stigma, ktorej čelíme, je veľmi reálna – a ľudia so zdravotným postihnutím musia naozaj často spoločnosti dokazovať, že sme sú rovnakými ľuďmi ako všetci ostatní, aj tí zdraví.

Mnohé zo situácií, ktoré Jeremy zažíva sa ľuďom so zdravotným postihnutím stávajú bežne, aj keď mnoho ľudí tomu odmieta uveriť.

 

Film Jeremyho svet sa tak snaží poukázať na skepticizmus, ktorý pri posudzovaní diskriminácie ľudí s hendikepom v spoločnosti vládne a priamo konfrontuje diváka s otázkami: Ako by ste sa cítili, keby vás  niekto oslovoval takýmto spôsobom? 

Diskriminácia skutočného sveta, v ktorom ľudia s hendikepom často žijú sa stáva jasne zrejmou, keď sa roly obrátia tak, ako v tomto filme.

 

Hayden, ktorá vo filme stvárňuje Heidy hovorí, že paralela medzi tým, čo zažíva vo filme Jeremy a reálnymi situáciami, ktoré zažila aj ona, je obrovská. „Ľudia zvyčajne na prvý pohľad nevidia, že žijem s postihnutím. Môj hendikep nie je na prvý pohľad badateľný, no keď po chvíli zistia, že som „iná“ reakcie sú niekedy doslova bláznivé. A aj to jeden z dôvodom, prečo je dobré aby tento film vzhliadlo čo najviac ľudí,“ hovorí.

 

Ryan Chamley, scenárista a režisér filmu, ktorý sa neidentifikuje ako zdravotne postihnutý, hovorí, že jeho vášňou je, keď svojou tvorbou spochybňuje predsudky spoločnosti a ignorantské spôsoby myslenia a podporuje zaradenie marginalizovaných skupín do spoločnosti.

Tvorca si dal záležať na tom, aby scenár filmu v každom bode konzultoval s jeho hlavnými protagonistami a do budúcna plánuje natočiť jeho pokračovanie  a uviesť ho ako seriál.

 

"Bol by som veľmi rád aby ľudia premýšľali o tom, ako s ľuďmi jednajú, bez ohľadu na rozdiely , no stáva sa, že niektorí ľudia, hoci s dobrým úmyslom nejednajú správnym spôsobom." hovorí Chamley. "Naozaj dúfam v to, že poukazovaním na túto tému dokážem ovplyvniť to, aby bolo s každým v spoločnosti zaobchádzané rovnocenne.“

 

Zdroj: TheGuardian.com

Predchádzajúci článok
"Musí to fungovať lepšie ako manželstvo": Práca osobných asistentov v sociálnej starostlivosti
Nasledujúci článok
Hudba spája ľudí. Prečo teda nemáme v tejto oblasti učiteľov so zdravotným postihnutím?