Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Možno sa podarí aby sa do vesmíru dostali aj zdravotne znevýhodnení ľudia

04.03.2021

Zdravotne znevýhodnení astronauti budú musieť robiť rovnakú robotu ako ich kolegovia, takže nepôjde o žiadnych vesmírnych turistov

Možno sa podarí aby sa do vesmíru dostali aj zdravotne znevýhodnení ľudia

Americká vesmírna agentúra NASA v 50. rokoch začala zvažovať, že by poslala do vesmíru ľudí a vyhlásila, že hľadá kandidátov nižších ako 180 centimetrov, ktorí majú skúsenosti s nebezpečnými fyzickými aktivitami ako je napríklad potápanie alebo horolezectvo.

Vtedajší americký prezident Dwight Eisenhower vtedy do toho osobne zasiahol. Podľa neho sa mal vesmír otvoriť len vojenským testovacím pilotom. Zabránil tak v podstate ženám, aby sa o pozíciu astronautiek mohli čo i len uchádzať.

Európska vesmírna agentúra (ESA) posúva dnes latku rovnocennosti ešte vyššie. Hľadá nových kandidátov „bez ohľadu na pohlavie, sexuálnu orientáciu, etnicitu, vieru, vek“ a chce nielen ženy, ale aj ľudí so zdravotným znevýhodnením. Počas šiesťdesiat rokov sa dostalo do vesmíru 65 žien.

„Diverzita pre nás nie je bremenom. Diverzita je prínosom,“ zdôraznil generálny riaditeľ ESA Jan Wörner na tlačovej konferencii.

 

Budú na Marse prví Európania?

Prebehne výber dvadsiatich ľudí, ktorí sa stanú akýmisi astronautmi v zálohe.  Niečo ako vojaci v zálohe, ktorých armáda povolá len vtedy, keď ich potrebuje. Budú normálne pokračovať vo svojej doterajšej práci, ale zároveň budú pripravení vyraziť do vesmíru, ak ich agentúra povolá.

Okrem toho potrebujú aj štyroch až šiestich ľudí, ktorí sa stanú astronautmi na plný úväzok. To znamená, že agentúra ich pripraví na dlhodobé vesmírne misie, čo môže byť napríklad cesta na Mesiac.

„Sme zapojení do programu Artemis, ktorý pošle ľudí späť na povrch Mesiaca, čo bude bránou cesty na Mars. Takže toto môže byť nábor prvých Európanov, ktorí budú kráčať po Marse,“ povedal pre BBC Tim Peake, ktorý taktiež prešiel predchádzajúcim výberovým konaním. To bolo v roku 2009. Žiadosti vtedy podľa riaditeľa ESA Wörnera poslalo viac ako 8-tisíc záujemcov. Peake dodal, že len 11 percent z nich prešlo prvým kolom výberového konania, ktoré sa konalo online. Nakoniec z celého toho množstva vybrali šesť ľudí. Okrem Peaka ešte ďalších štyroch mužov a len jednu ženu – 43-ročnú Talianku Samanthu Cristoforetti, ktorá sa už stala aj predlohou pre Barbie.

 

Vo vesmíre aj ženy

Aj keď vo vesmíre už bolo 560 ľudí, z toho len 65 bolo žien. Úplne prvou bola Valentina Tereškovová, ktorá v roku 1963 na sovietskej kozmickej lodi Vostok 6 absolvovala 48 obletov Zeme a strávila v nej viac ako 70 hodín. Ruska bola prvá, ale inak vesmíru vládnu Američanky. Z tých 65 žien, ktoré opustili planétu, bolo 51 Američaniek. Európska vesmírna agentúra mala zatiaľ len dve astronautky. Okrem Samanthy Cristoforetti ešte Francúzku Claudie Haigneré. Teraz sa túto nerovnováhu snažia vyrovnať.

„ESA od svojho vzniku v roku 1975 spája diverzitu krajín a kultúr,“ vyjadril sa na tlačovej konferencii Wörner o agentúre, ktorá združuje 22 európskych krajín. Na rozdiel od Česka Slovensko nie je členským, ale len spolupracujúcim štátom. „Ale diverzita je aj niečo, na čo sa pozeráme v širšom zmysle,“ dodal Wörner. „V tomto výberovom konaní by sme chceli špeciálne povzbudiť ženy, aby sa uchádzali, pretože je veľmi zaujímavé a nápomocné, ak máme zmiešané tímy.“

V poslednom nábore v roku 2009 bolo z 8-tisíc uchádzačov len 16 percent žien.

 

Mama astronautka

Podľa šéfky náborového konania ESA Lucy van der Tas má diverzita aj vedecké výhody. „Vesmír nás ovplyvňuje rozdielne, závisí to od veku, pohlavia a etnicity,“ povedala. „Zbory astronautov vo svete sú veľmi malé, takže potrebujeme takú diverzitu, aká je len možná,“ vysvetlila.

Jednoznačne sú komplikácie na každom kroku, hoci Cristoforetti vo svojej knihe Diary of An Apprentice Astronaut píše, že zažila len „diskrimináciu, ktorá bola príliš jemná na to, aby bola jednoznačná“ a s prekážkou „jasne spojenou s tým, že som žena“, sa vraj stretla jediný raz, a to vtedy, keď si mala obliecť mužský skafander.

Keď NASA chcela urobiť prvý čisto ženský výstup do vesmíru, museli ho odložiť, lebo nemali dosť skafandrov vo veľkosti, ktorú ženy potrebovali. Toto sa podarilo až v roku 2019. O rok neskôr vymenili na Medzinárodnej vesmírnej stanici záchody za také, ktoré vyhovovali nielen mužom, ale aj ženám.

Samantha Cristoforetti sa momentálne pripravuje na ďalšiu misiu. Avšak potrvá približne dva roky, kým vyrazí do vesmíru. Na Zemi ju bude čakať jej teraz štvorročná dcéra. Príbeh podobný tomu, aký vykresľuje aj film Proxima o francúzskej astrofyzičke, slobodnej mame, ktorá sa pripravuje na ročnú vesmírnu misiu.

 

Hľadajú sa parastronauti

Po prvýkrát v histórii hľadá ESA aj takzvaných parastronautov, teda astronautov so zdravotným znevýhodnením. Pri ich výbere si nechá poradiť od Medzinárodnej paralympijskej komisie.

„Potrebu zastúpenia všetkých súčastí našej spoločnosti berieme veľmi vážne,“ hovorí riaditeľ ľudského a robotického výskumu ESA David Parker. „Diverzita v ESA nebude zameraná len na pôvod, vek, pozadie či pohlavie astronautov, ale zrejme aj na fyzické znevýhodnenia.“ Agentúra povzbudzuje ľudí, aby vyplnili prihlášku. Podľa van der Tas „nemusíte byť superman alebo superžena“.  Cristoforetti  zas hovorí, že „čo sa týka cestovania vesmírom, každý je znevýhodnený“ a je to celé len „otázkou technológie“.

Hlásiť sa môžu aj tí, ktorí sú v dôsledku ochorenia nižší ako 130 centimetrov a prihlášky môžu posielať aj kandidáti, ktorí majú amputovanú nohu, prípadne majú jednu nohu výrazne kratšiu ako druhú.

 

Rovnaké podmienky pre všetkých

„Aby to bolo úplne jasné, nehľadáme vesmírneho turistu, ktorý náhodou bude mať telesné znevýhodnenie,“ hovorí Parker. „Tento človek by mal zmysluplnú vesmírnu misiu.“ Znamená to, že musí dokázať normálne participovať na chode Medzinárodnej vesmírnej stanice. Musí byť schopný samostatne ju opustiť v prípade núdze. A keďže život na nej sa podobá neustálemu prísnemu lockdownu, musí vidieť a počuť, aby tam dokázal fungovať. „Toto nie je nejaká symbolická snaha,“ dodáva Parker. „Musíme vedieť obhájiť pred všetkými, ktorí nás financujú, čo je každý vrátane zdravotne znevýhodnených ľudí, že to, čo robíme, má zmysel pre všetkých.“

Takže parastronauti musia spĺňať aj rovnaké nároky na vzdelanie ako astronauti, čo znamená, že musia mať vysokoškolské vzdelanie v odbore prírodné vedy, počítačové vedy, matematika, medicína alebo inžinierstvo.

Rovnako sú podmienkou aj tri roky relevantných pracovných skúseností, dobrá úroveň angličtiny a ďalšieho jazyka. Ruštinu, ktorá sa na Medzinárodnej vesmírnej stanici používa tiež, sa vybraní kandidáti budú učiť v rámci prípravy.

„Toto je proces, ktorý skutočne hodnotí osobu ako celok,“ hovorí Samantha Cristoforetti o výberovom konaní, ktoré pozostáva zo šiestich kôl, pričom kandidáti musia prejsť aj psychologickými testmi, aby zvládli pracovať pod tlakom a byť na istý čas odlúčení od rodiny a spoločenského života.

Prvá britská astronautka  Helen Sharman hovorí, že parastronauti nebudú profesionálnymi astronautmi ani zamestnancami vesmírnej agentúry.  „Ale budú tráviť isté obdobia vo vesmíre, rovnako ako by mohli tráviť isté obdobia na iných pracovných miestach na Zemi.“

„Z pohľadu expanzie ľudí do vesmíru je to vzrušujúca éra,“ dodáva Helen Sharman.

 

Zdroj: dennikn.sk

Predchádzajúci článok
Sociálne podniky – pracovné príležitosti pre každého
Nasledujúci článok
Pre prijímateľov sociálnych služieb navrhuje koalícia určiť dôverníka