Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Na nízkopodlažný autobus v Čadci sme čakali márne... Strávte deň na vozíku s Adriánom

13.05.2022

Imobilný cestujúci musí cestu vlakom nahlásiť vopred.

Na nízkopodlažný autobus v Čadci sme čakali márne... Strávte deň na vozíku s Adriánom

Síce vybavenosť verejne dostupných miest napreduje, no nie pre každého rovnako. Už prvý schod vie urobiť niekomu problém, taktiež nedokončený chodník, či zamknuté toalety v obchodnom centre. Život na invalidnom vozíku je stále náročnejší, než by bolo nevyhnutné. S Adriánom zo Žiliny, ktorý je na invalidnom vozíku od svojich 13 rokov, sa vybrala redaktorka na malý výlet z Čadce do Bratislavy.

 

Imobilný musí vopred nahlásiť cestu vlakom

Pre každého z nás je samozrejmosť dostať sa všade tam, kam potrebujeme. Niektorí sa prepravujeme autom, iní využívame verejnú dopravu. Aké možnosti však majú imobilní cestujúci na Slovensku?

„Do SAD sa nedostanem, to je jasné. Čo sa týka mestskej hromadnej dopravy, musím povedať, že je to čím ďalej, tým lepšie, už skoro každý autobus má bezbariérový prístup. Ak nie, musím počkať na ďalší, čo napríklad v Bratislave nie je žiadny problém, ale na Kysuciach už áno,“ vysvetľuje Adrián.

 

“Život na vozíku nekončí. Je na tebe, či chceš ďalej žiť, alebo len prežívať.„

 

 

Na nízkopodlažný autobus sme v Čadci čakali márne. Ako je to vlastne s prepravou vlakom?

Na stránke ŽSS sa píše , že železničná spoločnosť Slovensko zaraďuje podľa svojich najlepších možností do rýchlikov a ďalších diaľkových vlakov vozne na prepravu imobilných cestujúcich. Cestujúci so zdravotným postihnutím môžu okrem toho využiť viacero druhov zliav.

V praxi to ale vyzerá tak, že svoju cestu musíte ohlásiť minimálne deň vopred, aby tento vozeň s plošinou zaradili. Keďže sme deň dopredu našu cestu nenahlásili, naše cestovanie narazilo na problém hneď na začiatku, nastúpili sme teda do auta. Adrián je šofér, má špeciálne upravené auto.

 

V prípade pokazeného výťahu vás vybavia ho von

„Veľakrát sa mi stalo, že som sa niekde jednoducho nedostal, preto sa už snažím volať dopredu a informovať sa. Napríklad, keď idem s mačkou na veterinárnu kliniku, ochotný personál vždy príde k môjmu autu a prepravku s mačkou mi zoberie. Kým sa jej venujú, čakám v aute,“ hovorí Adrián. Je ťažké predstaviť si, že by som sa niekam nedostala.

V Žiline sme sa zamerali na dôležité budovy, ktoré občas navštívi každý z nás. Úrady, polícia a poisťovne už väčšinou majú stoličkové výťahy alebo schodiskové plošiny. S údržbou to ale nepreháňajú a často sa stane, že tieto výťahy nefungujú a klient musí byť vybavený vonku. V Žiline, zdá sa, momentálne fungujú.

Bezbariérovú reštauráciu sme na hlavnej pešej ulici nenašli, do nákupného centra sme sa ale dostali bez problémov. Ale ani tá nebola bez komplikácií. Hoci obchodné domy mávajú toalety pre ľudí so zhoršenou mobilitou, vo väčšine prípadov ich nájdete zamknuté. Dostať sa ku kľúču však býva často zdĺhavý a niekedy aj neúspešný proces. Prečo sú tieto toalety zamknuté nám upratovačka nevedela odpovedať.

V niektorých obchodoch nám úzky priestor úplne znemožnil vstup, a tak sme sa vybrali na námestie. Tu však robila problém dlažba z kociek. Počas prechádzky sa Adriánove kolieska na vozíku zasekávajú do medzierok v dlažbe.

„Ja mám športový vozík, takže mám vpredu malé kolieska a zasekávajú sa mi medzi kockami, to sa však deje bežne,“ hovorí Adrián. Nepríjemné problémy tak vedia urobiť aj nedokončené chodníky či výtlky.

Na našom výlete je napriek komplikáciam, na ktoré je Adrián už zdá sa zvyknutý, je na na našom výlete stále dobrá nálada. Adrián vtipne rozpráva o svojich plánoch, ktoré nedopadli úplne podľa jeho predstáv. „Keď som chcel priateľku zobrať na výlet na jednu nadrozmernú hojdačku, nevedel som, že sa nedostanem až na kopec. Nakoniec nás tam zaviezli milí okoloidúci terénnym autom.“

 

Je odkázaný na pomoc

Znovu pokračujeme na ceste autom. Prichádzame k Adriánovmu paneláku v Bratislave, výťah na prvé poschodie nefunguje. Nestráca však chladnú hlavu a úsmev. „Keď sa toto stane, volám väčšinou kamarátovi. Môžem naozaj úprimne povedať, že mám okolo seba skvelých ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť.“

Hovorí, že väčšina ľudí si neuvedomuje, že v niektorých situáciach je imobilný človek naozaj odkázaný na pomoc okolia, napriek tomu, že si myslí, že je samostatný.

„Zvykol som si vždy poprosiť okoloidúcich, zatiaľ ma nikto neodmietol. Buď mi veľmi milo pomôžu, alebo sa proste tvária, že ma nepočujú, ale vyložene odmietnutie, to som zatiaľ nedostal. Horšie je, keď práve nikto nejde okolo,“ vysvetľuje.

 

Špeciálne úpravy v byte

Dnes už bývajú bezbariérové byty plne prispôsobené ľuďom so zníženou mobilitou. Aj ten Adriánov je vybavený podobne. Dostupné sú napríklad špeciálne sedačky na kúpanie alebo antidekubitné podložky a matrace.

Aj vozíky sú už dnes rôzne, mechanické, elektrické, športové. Existujú tiež špeciálne upravené bicykle - handbike a autá. Všetky tieto veci výrazne zvyšujú samostatnosť hendikepovaných ľudí a uľahčujú im bežný život.

Až dodnes som si neuvedomila, čo všetko môže pre ľudí na vozíku predstavovať problém. Dnes je našťastie kvalita života hendikepovaných ľudí výrazne vyššia, ale stále sa máme kam posúvať. A pritom niekedy stačí tak málo, napríklad nezamykať toalety, starať sa o chodníky a kontrolovať stav výťahových plošín.

 

Od trinástich rokov je na vozíku

Adrián sa narodil ako celkom zdravé dieťa, ale v troch rokoch mu diagnostikovali skoliózu a musel podstúpiť sériu operácií. Pri štvrtej operácii, keď mal 13 rokov, došlo k poškodeniu miechy a po prebudení zistil, že nedokáže hýbať nohami. Jeho život sa odvtedy rapídne zmenil, no vďaka podpore rodiny sa nikdy nevzdal. Venoval sa športu, získal nové priateľstvá a časom sa celkom osamostatnil. Momentálne aktívne cvičí vo fitku, kde vďaka svojmu výbornému trénerovi robí obrovské pokroky. So svojou priateľkou žije v Bratislave. Jeho život na vozíku neskončil ale naopak. Adrián tak môže byť aj zdravým ľudom inšpiráciou, pretože svoj život žije naplno.

 

Zdroj: MyKysuce.sme.sk

Predchádzajúci článok
Nadšenci splnili vážne chorému Honzovi sen. Prešiel na vozíčku Černobyľ
Nasledujúci článok
Hasič Radek skončil po páde z okna na vozíku: Úžasný dar od kolegov aj cudzích ľudí!