Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Na začiatku na nás boli na ihrisku dobrí, hovorí basketbalistka na vozíku..

18.03.2020

Mohlo by sa zdať, že basketbal vozičkárov je iba pre mužov. Veď nie sú žiadne ženské tímy. Opak je ale pravdou

Na začiatku na nás boli na ihrisku dobrí, hovorí basketbalistka na vozíku..

Mohlo by sa zdať, že basketbal vozičkárov je iba pre mužov. Veď nie sú žiadne ženské tímy. Opak je ale pravdou – nájde sa v ňom aj pár statočných, ktoré sa neboja mužského kolektívu a vytvárajú tak spolu s nimi zmiešané tímy. Jedným z nich je aj klub Pražských jezdců. V súčasnosti sú jeho súčasťou aj tri členky. Medzi nimi je i Jana Hanová.

       Na invalidný vozík sa dostala po nevydarenej operácii platničky v roku 2007. Od tej doby vystriedala viac športov - cez plávanie, badminton, tenis, box či handbike nakoniec skončila pri basketbale.

       K basketbalu ju priviedla náhoda. Keď pre reklamu potrebovali tím basketbalistek, nenašli ich dostatok, a tak hľadali vozičkárky, ktoré majú s pohybom na vozíku skúsenosti a mohli by si ich doplniť. Medzi nimi bola aj Jana Hanová. Behom natáčania sa stretla s trénerom Jaroslavom Mencom. K tímu Pražských jezdců ju priviedla aj jej dlhoročná kamarátka a prvá ženská členka tímu Karolína Dadejíková.

       Jana Hanová trénuje už niečo viac ako rok a štvrť a aj napriek ťažkým začiatkom pri tomto športe vydržala. "Zo začiatku na nás boli dobrí, nechali nás strieľať, nekládli príliš veľký odpor, nech sa to naučíme a získame nejakú hráčsku istotu. Keby hrali iba sami medzi sebou, tak my stále budeme stáť pod košom, nedohodíme do neho a nenaučíme sa to."

       Vďaka skvelému prístupu trénera a celého tímu sa cíti byť súčasťou celku a nie ako záťaž. Napriek tomu má ich hra isté limity. "Asi nebudeme nikdy také silné alebo rýchle ako naši top hráči, ale každý máme svoj handicap a nejako s ním pracujeme. Určite môžeme byť handicapom už iba tím, že nás majú v tíme, oproti celkom, ktoré žiadne dievčatá nemajú, alebo ich nemajú toľko. Ale nikdy nám to nedali najavo, ba naopak. Spoločnými silami sa snažíme dať do toho všetko, brúsiť taktiku a naberať skúsenosti," hovorí Hanová.

       Možno po hernej stránke sú ženy v tíme handicapom, po tej ľudskej je to ale naopak. "Ako hovoria nestranní pozorovatelia, to, že tam majú tie dievčatá, im vyložene prospieva. Zjemnilo ich to a lepšie sa na to pozerá," popisuje s úsmevom Hanová.

       Ako už to niekedy pri zmiešaných tímoch býva, občas vyvstane otázka, ako je to vlastne s prezliekaním. "Máme jednu spoločnú šatňu v podstate od prvej chvíle. A keď si to premietam spätne, ani jedna strana nikdy s tým nemala problém," tvrdí basketbalistka.

       Že sa nad tým nikdy ani nepozastavila, pripisuje Hanová času strávenému v nemocniciach a rehabilitačných ústavoch, ktoré ju vytrénovali, a hanba musela ísť veľakrát stranou. Na druhej strane však podotýka, že keď sa niekto potrebuje prezliekať nejako "viac" alebo sa sprchuje, čaká druhá strana na signál "už".

       Aby držala krok s ostatnými spoluhráčmi, snaží sa venovať aj domácej príprave, či už je to strelba na kôš, svižnejšie výpady alebo činky. Záleží, koľko má voľného času. "Rada by som sa stala plnohodnotnou súčasťou tímu, aby mi to strielalo a priblížila som sa k rýchlosti ostatných hráčov. Mám teda pred sebou ešte mnoho práce. Veľkým cieľom je zasiahnuť kôš z čiary trestného hodu," prezradila Hanová.

       Tréningy jej našťastie nekomplikuje práca, v ktorej už viac ako dva roky pracuje. V IT firme ako administratívna podpora. "Mám skvelého šéfa, ktorý nemá problém ma na tréningy pustiť, pokiaľ sú úlohy splnené a je jedno, či ich robím o polnoci alebo o desiatej doobeda, čo je veľká výhoda. Nemám potom problém skĺbiť prácu aj svoje koníčky."

       Rozhodne neľutuje, že sa do basketbalu pustila, aj keď je to tvrdý kontaktný šport. "Basket mi veľmi pomohol, som z neho nadšená. Človek sa orientuje na výkon, vyčistí si hlavu a dáva do toho všetko, pretože to nechce kaziť spoluhráčom, aj keď to sa stáva i tým najlepším. Našťastie je atmosféra skvelá, hráči sú na ihrisku rivali, ale po zápase nie je nikdy núdza o zábavu, nech už sa jedná o ktorýkoľvek český tím. Je to proste super." Aj preto basketbal alebo iný kolektívny šport považuje za skvelú terapiu pre nováčikov, ktorí sa čerstvo ocitli na vozíku.

       Zo slov Jany Hanovej je cítiť nadšenie a energiu, akú jej basketbal prináša, a rozhodne má v pláne pokračovať. Možno raz nebude potreba zmiešaných tímov a vytvorí sa i samostatný ženský. Na ten ale v súčasnosti nie je dostatok hráčok. V Pražských jezdcích sú tri a v ostatných tímoch sú väčšinou po jednej žene.

 

Zdroj: Sport.aktualne.cz

Predchádzajúci článok
Aktívna Sonia skončila na invalidnom vozíčku
Nasledujúci článok
V meste Rimavská Sobota sa bude realizovať donáška seniorom a občanom so ŤZP