Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Neznámy vírus jej paralyzoval celé telo

12.01.2021

Pre Evu Čičkovú bol predvlaňajší pobyt s dcérou pri mori osudný. Ostala pripútaná na lôžko

Neznámy vírus jej paralyzoval celé telo

Pre Evu Čičkovú bol predvlaňajší pobyt s dcérou pri mori osudný. Ostala pripútaná na lôžko a v boji o život síce zvíťazila, no teraz bojuje o každý malý pokrok v snahe znovu chodiť.

Vždy upravenej blondínke s priezračne modrými očami, jamkami v líčkach a štíhlou postavou možno zachránili život netaktné slová kamarátky: Vyzeráš hrozne!  Vyhnali ju totiž k lekárovi. O niekoľko dní už iba nehybne ležala, nevedela pohnúť rukami, nohami, hlavou, dokonca nedokázala ani žmurkať!

 

Jednalo sa o neznámy turecký vírus?

„Vlani v auguste som sa s dcérou vrátila z dovolenky v Turecku a krátko na to som ochorela. Vybrala som antibiotiká, no po pár dňoch mi znova nebolo dobre a dostala som na pohotovosti ďalšie. Stále som však mala vysoké teploty, bolela ma hlava, bola som slabá,“ objasňuje Eva Čičková (44) z Nového Mesta nad Váhom začiatky podivnej choroby, ktorú lekári dodnes nerozlúštili. Iba sa domnievajú, že išlo o vírus, ktorý si priniesla z dovolenky z Turecka.

Obvodný všeobecný lekár, ku ktorému sa „hrozne vyzerajúca“ Eva vybrala, mal podozrenie na zápal mozgových blán a zavolal hneď sanitku, ktorá ju previezla na infekčné oddelenie v trenčianskej nemocnici. Tam sa Evy ujala primárka.

 

Eva o pár dní úplne znehybnela

Primárka oddelenia si hneď všimla, že Eva má pol tváre ochrnutej. To podporilo domnienku, že ide o zápal mozgových blán. „Spravili mi lumbálnu punkciu, odobrali mozgovomiechový mok a musela som ostať 24 hodín na lôžku. Bola som nespokojná, že tam musím ostať celý deň ležať,“ spomína na vlaňajší september Eva. To ešte netušila, že ležať bude ďalšie tri mesiace. Na druhý deň už mala problém pravou rukou zdvihnúť lyžicu k ústam či vyťukať SMS a v čudných intervaloch prichádzalo brnenie aj do ľavej ruky. To sa už nepáčilo zdravotnému personálu a previezli Evu na neurológiu, kde jej do dvoch dní ochrnuli aj obe nohy, prestala hýbať hlavou, nevedela ani otvárať ústa či zavrieť jedno oko. A lekári sa márne snažili zistiť, čo sa to s ňou deje.

 

Obávali sa najhoršieho

Najpozoruhodnejšie bolo, že testy neobjavili žiadne známe vírusy, žiadne baktérie, v poriadku bolo aj CT miechy a mozgu. Až magnetická rezonancia ukázala, že má zápal koreňa mozgu a miechy. Ale čo tento zápal vyvolalo? Eva užívala množstvo liekov, dávali jej kortikoidy, antibiotiká, prečisťovali jej prístrojovo krvnú plazmu, no stav sa nezlepšoval. Až keď nasadili imunoglobulíny, zápal sa konečne zastavil a začal ustupovať. „Asi po pol roku som sa dozvedela, že lekári sa už vážne obávali, či prežijem. Zvažovali dať ma na pľúcnu ventiláciu, veď mi postupne odchádzali orgány vrátane pľúc,“ hovorí Eva, ktorej dodnes pľúca fungujú len na dvadsať percent. „Našťastie som to nevedela a tak som si dokázala zachovávať optimizmus. Nastavila som sa tak, že sa uzdravím. A toto presvedčenie som preniesla aj na dcéru Mišku.“

 

Dva mesiace sa učila vydržať chvíľu polohu v sede

Po šiestich týždňoch previezli Evu z Trenčína do nemocnice v Novom Meste nad Váhom, kde začala intenzívnejšie rehabilitovať. „Vďaka prísnemu fyzioterapeutovi som sa asi po dvoch mesiacoch konečne dokázala bez opory udržať v sede. Dovtedy sa mi tak strašne točila hlava, že to nešlo, ale on sa nevzdával.“ 

V novembri Evu premiestnili do Národného rehabilitačného centra v Kováčovej, kde ju pomaličky učili na invalidný vozík. „To bol ďalší obrovský krok dopredu, po troch mesiacoch som sa aspoň na chvíľu dostala z postele.“ V Kováčovej tak Evka postupne zisťovala, čo všetko bude po návrate domov potrebovať. Spočiatku to bola len polohovateľná posteľ, invalidný vozík a zdvíhací aparát. A opatrovateľky, veď bola stále takmer úplne nehybná. Postupom času si ale zohnala aj s pomocou rodiny množstvo rehabilitačných pomôcok.

 

Nekončiace cvičenia a rehabilitácie

„Mojim cieľom je znovu chodiť. No teraz som šťastná, že sa už viem aspoň sama najesť. Síce pomocou oboch rúk, ale predsa. Je hrozné, keď vás musí niekto kŕmiť. Odkázanosť na druhých je asi to najhoršie. Preto denne rehabilitujem a cvičím, kúpila som si z druhej ruky motomed na precvičovanie rúk a nôh, stropný zdvihák na nácvik chôdze, chodí ku mne fyzioterapeut, denne sa dávam ‚pod prúd‘ – mám domácu elektroliečbu, dávam si špeciálne ortézy, onedlho mi dovezú parapódium, ktoré mi darovala nadácia televízie TA3. Je to špeciálny vertikalizačný aparát, ktorý ma udrží v stoji. To bude ďalší krok k tomu, aby som sa mohla opäť postaviť na vlastné nohy. A v rámci finančných možností chodím aj do rehabilitačných zariadení na kratšie intenzívne pobyty.“

 

Lekári, sestry aj obyčajní ľudia sú úžasní

Napriek strašidelnej prognóze, ktorú Evka prežila, dokáže sršať energiou. „Celý život som sa stále čohosi bála. Už strach nemám. Neplánujem ďalekú budúcnosť, nemyslím na minulosť. Jasné, že o nich občas snívam, ale žijem v prítomnosti a to je neskutočne oslobodzujúce. Je mi až smiešne, aké plné skrine šiat mám. Za posledný rok som si kúpila dvoje tepláky a dve mikiny. Až keď ležíš v posteli, zistíš, čo naozaj potrebuješ – lásku, pokoj, jedlo a dobrých ľudí. Neverila by som, koľko ich je. Nielen úžasných lekárov, ochotných sestričiek či empatických fyzioterapeutov. Vďaka chorobe oveľa viac vnímam pozitívne stránky všetkých ľudí, ich dobrotu, spolupatričnosť, láskavosť.“

 

Počkám si a nevzdávam to

Pretože sa o Evu začali zaujímať aj neznámi, ktorí sa o jej neľahkom osude niekde dozvedeli, na odporúčanie sesternice si založila facebookové konto Eva túži chodiť . Taktiež aj transparentný účet, kde zbiera prostriedky na rehabilitačné pomôcky a pobyty. „Spustila sa šokujúca lavína, ozývajú sa mi známi aj neznámi, obnovila som priateľstvá z gymnázia, píšu mi bývalí kolegovia, záujem a účasť mi vyjadrujú i úplne cudzí ľudia. Dokonca som viacerým mohla poradiť, odovzdať moje skúsenosti. Som šťastná, že aj ja môžem niekomu pomôcť.“

 

Eva dúfala po prepuknutí choroby, že svoj život bude mať späť do Vianoc 2019. Teraz hovorí, že jej dvanásťročná dcéra je realistickejšia. „Nedávno mi povedala: Mami, želám si, aby bol rok 2025. Dva roky kým rozhýbeš nohy, dva roky kým rozhýbeš ruky a rok ich budeš synchronizovať!“

 

Zdroj: Zdravie.pluska.sk

Predchádzajúci článok
Herečka Procházková (94) prosí o rolu: Nenechajte ma umrieť!
Nasledujúci článok
Roky pre nás robí prvé posledné, teraz je na nás, aby sme mu pomohli, hovorí cyklokrosová šampiónka