Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Ochrnutý Karel šoféruje Tatru a podniká v autodoprave

11.04.2019

Hovorí sa, že pre človeka na invalidnom vozíku je najlepšou vizitkou, ak si jeho okolie postihnutie nevšíma

Ochrnutý Karel šoféruje Tatru a podniká v autodoprave

Hovorí sa, že pre človeka na invalidnom vozíku je najlepšou vizitkou, ak si jeho okolie postihnutie nevšíma alebo neuvedomuje. Jedným z takýchto ľudí je určite aj Karel Miklovič. Je pravdepodobne jediným šoférom mohutnej Tatry a k tomu podniká v autodoprave.

Karel je pôvodne vojak z povolania. Jeho život sa zmenil v roku 2011, keď mu pekársky voz nedal na stopke prednosť a Karel so svojou motorkou mu vbehol rovno pod kolesá. Poranil si chrbticu a utrpel aj poškodenie miechy, čo automaticky znamenalo, že ostane na vozíku. S týmto vedomím sa začal zmierovať už v nemocnici v Prahe, kde ho po nehode hospitalizovali.

„V tej dobe mi veľmi pomohla moja bývalá manželka Jana, ktorá sa spolu s našim synom presťahovala ku mne do Kladrub, kde som mával rehabilitácie. Aj keď už nie sme manželia, tak máme dodnes dobrý vzťah,“ uviedol Karel.

Pri liečbe premýšľal, čo bude robiť a ako sa bude živiť, keď opustí múry rehabilitačného centra. Na vojne robil vodiča Tatry a ale nevedel si dobre predstaviť, ako by túto profesiu mohol vykonávať aj po úraze.

Teraz ale vstáva pred piatou ráno, aby mohol na svojej novej Tatre vyvážať stavebnú suť.

„Je to zákazka ako každá iná. Zvyčajne prichádzam domov pred 18-tou hodinou a som tak unavený, že idem skoro spať. Ráno zase vstanem, pohladím Monču, ako som nazval svoje auto po bývalej láske z mladosti, a hovorím si v duchu, dievča, dnes to zase zvládneme,“ popísal svoj každodenný pracovný rituál. V novej tatrovke si nechal namontovať ručne riadenie a minul na to všetky peniaze, ktoré mu prišli za úraz.

Karel chcel sebe ale najmä iným vodičom ukázať, že život po nehode sa nekončí. Pomerne náročný je ale nástup do vozidla.

„Zvládnem to celkom sám, najprv idem ja a potom si vytiahnem vozík,“ upresňuje.

Zabalí sa do pevnej siete, ktorú zavesí na hák motorového navijaku. Ten ho potom vytiahne do výšky tri metre.

„Musím veriť tomu, že je to dobré riešenie a neskončím na zemi. Nič iné mi ani neostáva,“ dodáva s úsmevom. Keď sa usadí za volant tatrovky, pritiahne si tiež vozík, ktorý rozloží a zasunie za sedadlá. Potom už len naštartuje Monču a pomocou automatickej prevodovky dá do pohybu 11 tonový kolos, ktorý mu robí spoločnosť 11 hodín denne.

 

Zdroj: Blesk.cz

Predchádzajúci článok
I na vozíku sa dá chudnúť. Lenka zhodila 20 kg
Nasledujúci článok
Inovatívna klávesnica pre hendikepovaných zo Slovenska