Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Operácia ju posadila na vozík, ona sa však chce opäť rozbehnúť

24.03.2020

Operácia nádoru celkom obrátila život Jane Bendovej z Klatov.

Operácia ju posadila na vozík, ona sa však chce opäť rozbehnúť

Operácia nádoru celkom obrátila život Jane Bendovej z Klatov. Do osudného dňa bola ženou plnou energie, ktorú vkladala do svojej rodiny a užívala si so svojimi deťmi. Po operácii sa však všetko rapídne zmenilo, ochrnula a skončila na vozíku. Musela prekonávať veľa ťažkých chvíľ, bojovať o svoj život, ale pretože má okolo seba veľkú podporu, je jej lepšie a lepšie a jej snom je, sa opäť postaviť na svoje nohy a rozbehnúť sa. To je však ešte beh na dlhšiu trať. Musí absolvovať nákladné rehabilitácie. S ich financovaním jej pomáhajú aj ľudia s dobrým srdcom, ktorým nie je jej osud ľahostajný.

     Všetko začalo na jar 2014, kedy Jana zistila, že zle počuje na jedno ucho. Zašla do ušnej ambulancie, kde jej urobili vyšetrenie s tým, že má prísť o mesiac na kontrolu. Tam zistili, že ucho je v poriadku, čo jej ale pripadalo zvláštne, pretože ju neposlali ani na žiadne ďalšie vyšetrenie. Po čase sa o tom zmienila pred sestrou, ktorá je zhodou okolností fyzioterapeut. V tej dobe už ale prestala cítiť pravé líce, necítila dotyk, chlad, teplo, nič. Na magnetickej rezonancii sa potom preukázalo, že má v hlave za pravým uchom nezhubný nádor s priemerom 2,5 cm. „Nádor, takú diagnózu nikto nechce počuť. Ale upokojovali ma prognózy, ktoré hovorili, že keď mať nádor, tak takýto. Aj doktori predpovedali pozitívne výsledky. Výsledkom operácie mala byť jednostranná hluchota, s tým sa dá žiť, s tým som sa zmierila. Lenže to dopadlo inak a mne a všetkým okolo mňa sa obrátil život hore nohami,“ popísala začiatky všetkých starostí mladá žena.

Nádor musel teda rýchlo von. Doktori zariadili operáciu na neurochirurgickej klinike Fakultnej nemocnice v Plzni. Do nemocnice ju prijali a druhý deň šla na operáciu. To bolo v tej chvíli všetko, čo si pamätala. „Viac si nepamätám, a to celé dva mesiace. Temné prostredie jednotky intenzívnej starostlivosti, sestry, doktori, každodenné návštevy niekoho z rodiny, bazálne stimulácie, preťahovanie nôh, zápal pľúc, sepsa organizmu, neveselé Vianoce, to všetko poznám len z rozprávania. Operácia sa bohužiaľ nepodarila, došlo ku krvácaniu do mozgového kmeňa, čo býva väčšinou s fatálnymi následkami. Zostala som v umelom spánku. Doktori mi nedávali veľkú nádej, ale moji najbližší robili všetko pre to, aby som sa zas vrátila. Striedali sa pri mne každý deň, púšťali mi obľúbené pesničky, stále mi niečo rozprávali, nechceli uveriť slovám lekárov,“ popísala Jana Bendová.
Snaha rodiny sa podarila, mamička dvoch detí sa prebrala. Keď ale prišla k sebe, hýbala len hlavou. Cítila strach a beznádej. Telo odmietlo poslúchať mozog, ktorý našťastie zostal nepostihnutý. Vlastne iba vedomie a jej JA, mozog ako taký bol bohužiaľ masívne poškodený. Veľkou motiváciou všetko zvrátiť pre ňu boli deti a ona ich nehodlala sklamať, chcela byť opäť s nimi. Začala bojovať. So starostlivosťou a pomocou rodiny postupne rozhýbala nohy a ľavú ruku. Pravej sa veľmi  nechcelo.

Rodina zariadila jej preloženie na jednotku dlhodobej intenzívnej opatrovateľskej starostlivosti v Plzni na Borech. „Môj psychický stav sa veľmi zlepšil a zrazu som sa zotavovala omnoho rýchlejšie. Začala som znovu dýchať bez potreby prístrojov, prehĺtanie sa zlepšovalo, začínala som znovu rozprávať. Aj  pravá ruka si nakoniec dala povedať. Po troch mesiacoch som znovu mohla vidieť moje deti. Choroba a pobyt v nemocnici ma ale tak zmenili, že ma nepoznali,“ spomína na smutný okamžik mamička Jana.

Z nemocnice v Plzni potom šla rovno na rehabilitáciu do Kladrub, na dvanásť týždňov. Začal kolobeh rehabilitačných pobytov po celej republike. Bola viac preč než doma, ale bojovala a cvičila, aby sa mohla čo najskôr vrátiť domov ku svojej rodine. „Vystriedala som radu zariadení, prepotila som veľa tričiek. Bola som v Konstantinových Kúpeľoch, niekoľkokrát v Adeli v Piešťanoch, v Motole, dochádzala som na rehabilitácie do Klatovskej nemocnice a každý rok absolvujem mesačný pobyt taktiež v Klimkoviciach. Všade mi niečo dali, všade som sa trochu zlepšila. Ale nájsť stratenú rovnováhu je beh na dlhú trať,“ poznamenala Bendová, ktorá ale nestráca nádej a bojuje zo všetkých síl.

Bohužiaľ sa ale vo svojom živote nestretávala len so zdravotnými problémami, ale prišli i srdečné rodinné problémy. Pred dvomi rokmi si myslela, že sa jej život stabilizoval. Ale nie. Dostala ďalšiu ranu osudu, ktorá ju opäť ranila psychicky. „Môj rodinný život sa zrútil. Zažila som psychické dno. Ale i z toho som sa za pomoci rodiny zase vyhrabala. Rozviedla som sa a presťahovala som sa do bezbariérového bytu. A už je mi zase lepšie. Ďalej rehabilitujem, denne cvičím a žijem pre svoje deti a hlavne sa nevzdávam svojho sna. Raz nechám vozík v kúte a budem zas chodiť,“ zverila sa so svojim prianím Jana.
Jej sen však nie je len o jej silnej motivácii, ale je tiež veľmi nákladný, pretože na to, aby sa mohla znovu rozbehnúť na svojich nohách, musí jazdiť ďalej rehabilitovať, a to nie je práve najlacnejšia záležitosť. Nie je na to ale sama. Zo všetkých síl jej pomáha rodina. Ale taktiež nie je príbeh mamičky ľahostajný ani ľuďom, ktorí jej osud poznajú z facebookovej stránky Pomôžeme Janke do života, kde informuje o svojich pokrokoch a životných strastiach, alebo tiež z článkov, ktoré uverejnil Klatovský denník. Rodina otvorila transparentný účet, kam mohli ľudia chorej žene posielať príspevky na liečbu. Dôkazom toho, že stále existujú ľudia, ktorí dokážu pomôcť, bol aj vlaňajší predvianočný čas. Vtedy sa rozbehla vlna pomoci a ľudia jej posielali peniaze, aby si svoj sen mohla splniť a mohla pokračovať i naďalej s rehabilitáciami. „Vraj je dnešný svet a ľudia v ňom skazení a všímajú si len seba a svoje problémy. Ja si to nemyslím. Mne veľa ľudí pomohlo, známych i neznámych. A za to všetkým veľmi ďakujem. Každý rok sa snažím absolvovať rehabilitačný pobyt dvakrát. Všetci, ktorí mi prispeli, aj napríklad tou najmenšou čiastkou, mi uľahčili život. Vďaka nim môžem byť dva roky v kľude. Ešte raz veľká vďaka,“ odkázala Bendová, ktorú čakali ďalšie rehabilitácie v Klimkoviciach, kde bude opäť robiť ďalšie pokroky.

Zdroj: Prerovsky.denik.cz

Predchádzajúci článok
Aj zo žilinského úradu práce hlásia núdzový režim
Nasledujúci článok
Ako sa stavia sen pre otca a syna, ktorému hrozí invalidný vozík