Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Naše občianske združenie Svet mobility, poskytuje právne poradenstvo pre osoby ŤZP ich rodiny a opatrovateľov.
MUSÍME SI POMÁHAŤ.
To nie je len známa veta alebo názov filmu ale v prostredí imobility veľmi dôležité krédo.
Veronika Veslárová chce pomáhať a pritom sama často potrebuje pomoc. O to viac si ceníme, že svojimi odbornými radami z oblasti práva nám ( ale teda hlavne vám ) bude k dispozícii na portáli Svetu mobility. Veronika, sme radi, že spolu môžeme vytvoriť lepšie podmienky a pomoc tým, ktorí to potrebujú. Vítame ťa / vás v našom teame. Môžete ( Môžeš ) sa nám v krátkosti predstaviť?
Som od narodenia pripútaná na invalidný vozík. Už od detstva som sa musela potýkať s rôznymi bariérami, či už hmotnými alebo mentálnymi. Ako tak plynie čas, obe už sú na ústupe, no ešte máme v spoločnosti veľa na čom pracovať. Či už so samotnými bariérami ako sú schody, obrubníky a mnohé iné, ale aj predsudky ľudí, ktorí netrpia žiadnym zdravotným postihnutím. Ťažko zdravotne postihnutí ľudia musia myslieť na to, že nie vždy je všetko bezbariérové a musia sa sami pričiniť o to, aby sa o týchto veciach hovorilo a tým sa zmení aj postoj ľudí k tejto problematike a budú viac empatickejší a budú si všímať aj problémy tejto marginalizovanej skupiny obyvateľstva.
Všetci sa oháňajú tým, ako na nás myslia, ale očividne nemyslia v dostatočnej miere. Žijem v Bratislave, ktorá takmer celá bariérová, už sa síce pracuje na odstraňovaní obrubníkov, vytvárajú sa parkovacie mieste, opravujú sa chodníky, stavajú rampy a podobne, ale zatiaľ je to len v začiatkoch.
Som Veronika Veslárová, vyštudovala som právo . Ako poslankyňa a ťažko zdravotne postihnutá obyvateľka mestskej časti Devínska Nová Ves, pohybujúca sa pomocou invalidného vozíka, môžem povedať, že v oblasti debarierizácie v našej mestskej časti sa urobili určité opatrenia na odstránenie bariér. Keďže som upozorňovala na túto problematiku vo viacerých inštitúciách , som naozaj rada, že došlo k výraznému posunu k lepšiemu. Ako členka Komisie sociálnej bytovej a zdravotnej spolu s poslancami za občianske združenie Devínska Inak som tieto opatrenia presadzovala aj na zasadnutiach tejto komisie. Dnes mám naozaj dobrý pocit, že sme na správnej ceste. Mnohé obrubníky sa vďaka tejto iniciatíve podarilo odstrániť. Vybudovala sa aj rampa do miestnej knižnice, taktiež sú k dispozícii prenosné rampy v Istra Centre, čo je kultúrny dom v Devínskej Novej Vsi, ktoré ochotný a ústretový personál vždy prinesie a pomôže sa po nich dostať či už dnu alebo von. Taktiež sa podarilo urobiť rampy do MŠ a ZŠ, nové parkovacie miesta a opravy chodníkov. Preto by som bola rada, aby nielen Devínska Nová Ves ale aj ostané mestské časti Bratislavy a ostatné mestá boli bezbariérové a vhodné na pohyb s invalidným vozíkom.
Aj keď na Slovensku už od roku 1986 platí zákon, že každá novostavba či rekonštrukcia musí byť bezbariérová, na každom kroku sa presviedčame, že zákony sú pre mnohých preto, aby sa porušovali. Mnohí vozičkári sa zhodnú aj na tom, že nie každá stavba sa za takú aj považovať dá. Buď nie sú vôbec bezbarierové alebo ak sú tak s mnohými nedostatkami, ako napríklad prahy, úzke dvere a podobne. Mnohé zo stavieb sú pre nich buď nedostupné, alebo nebezpečné.
Všetko je však v prvom rade o ľuďoch a ich prístupe, pretože slovenské zákony jasne nedefinujú, čo bariéra je. U nás za bezbariérový považujeme aj trojcentimetrový prah, ktorý však človeku s klasickým invalidným vozíkom prejsť nedovolí.
Ideálna je úplne rovná plocha, o tej však vozíčkari môžu zatiaľ iba snívať. Najmä pri pohľade na chodníky plné výmoľov im úsmevy miznú z tváre.
Sú chorými tí, ktorí denno-denne zdolávajú mnoho bariér, alebo tí, ktorí im tie bariéry nepomáhajú ničiť?
Prihlás sa na newsletter plný noviniek zo sveta mobility
© Copyright 2023 | All Rights Reserved
