Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Príbeh Margaret Steiffovej - vozíčkarka, ktorá stvorila hračkárske impérium

30.06.2019

V 19. storočí to pre zdravotne postihnutých bolo skutočne ťažké. O to viac, ak sa jednalo o ženu.

Príbeh Margaret Steiffovej - vozíčkarka, ktorá stvorila hračkárske impérium

V 19. storočí to pre zdravotne postihnutých bolo skutočne ťažké. O to viac, ak sa jednalo o ženu. Napriek všetkým úskaliam a problémom sa Nemka Margaret Steiffová nevzdala a vytvorila hračkárske impérium, ktoré je živé do dnešných čias. Pôvodným povolaní krajčírka je matkou plyšových hračiek, ktoré poznáme dodnes. Medzi klasické hračky, ktoré stvorila patrí už dnes legendárny plyšový macík.

Margeret sa narodila v Nemecku 24.júla 1847 ako zdravé dieťatko. Narodila sa ako tretia v poradí otcovi stavbárovi a matke, ktorá pracovala v domácnosti. Po roku a pol života ju postihla detská mozgová obrna, ktorá je pripútala na vozík až do konca života. V tých časoch vakcína na detskú obrnu neexistovala, preto ochrnula na obe nohy a čiastočne aj na pravú ruku. Vstup do života, kde pracoval aj deti a bola potrebná každá ruka v domácnosti tak nebol práve ideálny.

Napriek úskaliam, ktoré ju postihli sa Margaret nikdy nevzdala. Bola veľmi priateľská a medzi ľuďmi mimoriadne obľúbená. Aj keď rodičia pochybovali, že z nej niekedy niečo bude a budú sa o ňu do konca života starať, Margaret ich presvedčila o opaku.

Margaret, ktorej verným spoločníkom bol invalidný vozík nastúpila ako ostatné deti do školy. Vynikala múdrosťou a napriek postihnutiu aj zručnosťou, čo sa prejavilo najmä vo vyšívaní a háčkovaní.

Dievča veľmi túžilo opäť sa postaviť na nohy ale napriek operáciám a mnohým liečeniam sa jej to až do smrti nepodarilo. To ju ale nezlomilo. Rozhodla sa, že dokáže sebe a svojmu okoliu, že aj telesne postihnuté dievča môže byť prínosom pre spoločnosť. Rodičia ju sprvu nechceli podporovať v absolvovaní kurzu šitia ale Margaret bola neoblomná. Dokonca sa naučila skvele hrať na citaru až do tej miery, že sama učila ostatných hrať na tento hudobný nástroj.

Nakoniec otec pochopil jej talent a neoblomnosť a časť domu prestaval na malú dielňu. V roku 1874 začala Margaret spolu so svojimi dvoma sestrami podnikať. Úspech sa čoskoro dostavil a oni si ako prvé vo svojom rodnom meste mohli kúpiť manuálny šijací stroj. Problém s pravou rukou pri šití vyriešila Margaret po svojom. Kľuku otáčala ľavou rukou a slabšou pravou posúvala látku do stroja.

Jej sestry si našli manželov a na podnikanie nakoniec ostala sama.

Adolf Glatz bol rodinný príbuzný, ktorý Margaret poradil, aby sa viac sústredila na plsť, ktorá bola v tom čase na vrchole popularity. Za svojim nápadom si stál do takej miery, že ju dokonca finančne podporil. Okrem dámskej módy tak postupne začala šiť aj detské kabátiky. V roku 1880 nastal v jej podnikaní zlom. V časopise uvidela fotografiu malého plsteného sloníka. Plsti mala dosť, preto sa rozhodla k Vianociam spraviť niekoľko plstených ihelničiek, ako inak v tvare sloníka. Ihelničky mali paradoxne najväčší úspech u detí príbuzných, ktorým na Vianoce ihelničky podarovala. Jej brat ju motivoval, aby vyrobila viac sloníkov a šla s nimi na trh do Heidenheimu. Po dvoch plných vreciach plstených sloníkov sa len tak zaprášilo.

Tu niekde sa datuje vznik hračkárskeho impéria, ktoré nesie meno Steiff po jej zakladateľke. Postupne Margaret pridala ďalšie motívy a po pár rokoch jej už rodinná dielnička bola primalá. Brat, ktorý po otcovi prebral stavebnú firmu svojej sestre postavil dom s dielňou a predajňou. V roku 1892 prišli s novinkou v podobe ilustrovaného katalógu. V tomto čase u nej na stálo pracovali 4 ženy a ďalších 10 žien brigádnicky vypomáhalo so šitím z domu.

Podnik sa stáva rodinným. Margaret totiž k sebe pribrala 5 zo 6 detí svojho brata, ktorí jej v dielni pomáhali. Sprvu boli hračky plnené drevným vláknom a ovčou vlnou ale jej synovec svoju tetu neustále nabádal k inováciám. Richard po čase prišiel s prevratnou novinkou – hračkou, ktorá pohybovala končatinami a mala sklenené oči. Ako prvý nápad sa rozhodol realizovať medveďa. Najprv sa tento nápad nestretol u Margaret s veľkým pochopením. Nakoniec sa ale nechala presvedčiť a tak v roku 1902 ušila prvého plyšového medvedíka.

Na trhu v Lipsku sa medvedíky rýchlo vypredali a dopyt narastal. Od istého Američana dostali zákazku na 3000 kusov medvedíkov, tak veľký mal ohlas. Medvedíky putovali do USA a na výstave získali zlatú medailu. Priamo na výstave si firma uzavrela objednávky na ďalších 12 000 kusov. Po 4 rokoch už firma zamestnávala 400 ľudí v továrni a ďalších skoro 2000 pre Steiff pracovalo brigádnicky z domu.

Margaret ako šéfka bola prísna ale zároveň milá. Každý prototyp, ktorý mal ísť do výroby musel bezpodmienečne prejsť jej rukami. Úspech firmy prinútil konkurenciu kopírovať a preto sa firma rozhodla, že každej hračke prišije špeciálnu značku na ucho. Tento prvok je na hračkách Steiff možné vidieť dodnes. 

V roku 1908 sa prehnala finančná kríza a firme ostali tisícky hračiek na sklade. Margaret ťažko znášala dopady krízy na jej firmu a už aj sama nevládala. Ochorela na zápal pľúc a v roku 1909 vo veku 61 rokov zomrela.

Firma ale funguje dodnes, nezložili ju krízy, vojny, či rôzne režimy. Stále sa drží hesla, ktorým sa riadila aj Margaret – Pre deti je dostatočne dobré, len to najlepšie. Do dnešného dňa sa všetky hračky šijú ručne.

 

Zdroj: Zenyvmeste.sk

Predchádzajúci článok
Neuveriteľná náhoda mu zmenila život. Sam ale po 10 rokoch zomrel
Nasledujúci článok
Ako sa bezbariérovo menia Košice