Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Spoločnosť Virtual Real Life spustila projekt VR Vitalis, rehabilitácie vo virtuálnej realite.
Pomáha so psychikou i vykonávaním pohybov, ale aj pri bolestiach ochrnutých.
Virtuálna realita presviedča mozog o stave tela a o prostredí hôr, parku alebo i vesmíru, navodzuje psychickú pohodu.
Projekt zaujal postupne fyzioterapeutov, pacientov i rehabilitačné zariadenia. Karvinské Kúpele Darkov zaradili špeciálnu formu rehabilitácie do svojich služieb.
Niekedy je to emocionálne náročné. Bolo potrebné vyberať dobrovoľníkov starostlivo. Aby si tu potvrdili teóriu, podľa ktorej mala virtuálna realita pomôcť s kŕčmi u ľudí pripútaných na vozík, zvolila fyzioterapeutka prísne kritériá. Ľudia museli byť ochrnutí aspoň päť rokov a zároveň úplne zmierení so skutočnosťou, že to tak zostane. Akonáhle si totiž zložia špeciálne okuliare, nie je výnimkou, že sa rozplačú. Mozog im hovoril, že chodili. A teraz už to tak zas nie je.
Ide o jednu zo súčastí projektu VR Vitalis, rehabilitáciu vo veľmi špecifickom, doslova neskutočnom prostredí. Miesta vytvorené programátormi v počítači majú v tomto prípade presvedčiť hlavu o tom, že sa nohy pohybujú, a uľaviť tak od bolestí vzniknutých neprirodzeným držaním ochrnutej končatiny. Stačí napríklad virtuálne chodiť po parku a zbierať huby. Nakoľko je prostredie v technickom slova zmysle prepracované, pritom vôbec nie je dôležité.
Pohybovať sa je možné taktiež po horách nad morom. Alebo sa dokonca ocitnúť medzi hviezdami vo vesmíre. „Kolega vzal fotografie z Hubbleovho ďalekohľadu a dokreslil hviezdy, aby doplnil dojem 3D priestoru. Stojíte na trojmetrovej plošine. Môžete sa pozrieť dole. Kto má odvahu, môže i vykročiť. Ale to zvládne málokto,“ popisuje Jana Trdá, spoluzakladateľka ostravskej spoločnosti Virtual Real Life (VR Life), ktorá VR Vitalis spustila.
Práve o takúto skúsenosť tu ide. Ľudia sa aj napriek uvedomenia si toho, že stoja v bežnej miestnosti, zdráhajú urobiť krok do neznáma. Ľudský mozog také zážitky spracováva ako naozajstné. VR Life na tomto fakte začalo stavať produkty, ktoré môžu významne sprístupniť a zrýchliť niektoré fyzioterapeutické postupy a obecne rehabilitáciu. A predovšetkým ju zefektívniť.
„Pacienti sa v nemocnici necítia úplne psychicky v pohode. Pokiaľ majú rehabilitovať po zákroku, tie sú bolestivé a oni aj navzdory bolesti musia aspoň čiastočne rozcvičovať končatiny. Bolesť je stupňovaná subjektívnym dojmom, ktorý si vytvárame. Zaujímavé prostredie takéto negatívne vnemy potlačí,“ vysvetľuje Jana Trdá. Silný zážitok z toho, že sa človek ocitne medzi hviezdami, môže prehlušiť pocity bolesti. Zmena prostredia ako taká zas pomáha psychike. Aj tá významne ovplyvňuje celú rehabilitáciu.
VR Vitalis práve s rehabilitáciou začal a tiež sa na ňu zameriava. Zaujal pacientov, fyzioterapeutov, ale i odborníkov na technológie a obchod. Projekt sa dostal do akceleračného projektu Laboratoř Nadace Vodafone, a keď informácie o ňom začali prenikať medzi ľudí, priali si ho vyskúšať. Čo najskôr, napriek tomu, že firma samotná niečo také ešte nechystala.
„Predaj produktu prišiel trochu nečakane. Keď o nás natočili rozhovor, začali nám ľudia volať, že chcú takú rehabilitáciu vyskúšať. Ale my sme to ešte vôbec nemali pripravené na predaj! Tak sme začali rýchlo pripravovať aspoň light verziu, ktorá už by mohla ísť ku klientom. Upravili biznis plán. A vydali rehabilitačnú VR Vitalis o pol roka skôr, než sme si pôvodne mysleli,“ popisuje Jana Trdá.
Po náraste čakanie
Jana Trdá podniká už roky. Pred rokmi sa zameriavala na metodiku vzdelávania a napadlo ju využiť virtuálnu realitu. „Málokto o nej vtedy počul. Všetci mi hovorili, že som sa zbláznila,“ spomína.
Sama s ňou ale nezačala, pokiaľ pred tromi rokmi nenašla pre projekt spolupracovníkov. Firmu zameranú na produkty pre ďalšie spoločnosti nakoniec zakladala s dvomi ďalšími ľuďmi. Postupne sa však ich počet znižoval a dnes ju riadi spolu s dcérou pôvodného spoluzakladateľa, Denisou Kulhavou.
Spoločnosť VR Life sa zamerala na produkty vo virtuálnej realite na kľúč, a zákazníci sa postupne začali nabaľovať. VR Life pripravila projekty pre Continental (dnes už Vitesco Technologies) alebo českú pobočku najväčšieho severoeurópskeho dodávateľa IT služieb Tieto. „IT firma, ktorá má 2000 IT pracovníkov v budove, si objednala produkt od začínajúceho startupu,“ usmieva sa Trdá. Medzi klientov pribudla napríklad i Fakulta umění na Ostravskej univerzite alebo miestna Galerie výtvarného umění – dohromady zhruba 15 firiem a organizácií, ktoré vo virtuálnej realite testujú zručnosť svojich zamestnancov alebo vytvárajú galérie a konkrétne výstavy.
V druhom roku fungovania sa spoločnosť so štyrmi stálymi zamestnancami a ďalšími externými spolupracovníkmi dostala na obrat zhruba dva milióny českých korún. Vlani už mierila na niečo medzi piatimi a šiestimi miliónmi. Razantne ju však pribrzdila pandémia. Nemožnosť predstavovať firmám výhody virtuálnej reality „naživo“ s okuliarmi na hlave a vysvetľovať, čo všetko je tu možné, vrátila obrat na úroveň predchádzajúceho roka.
„Obchody sme mali predjednané alebo rovno zazmluvnené, ale rozhodli sme sa, že budeme radšej čakať. Dlho nám trvalo, než sme klientov začali presviedčať. Kto na hlave nemal zariadenie pre virtuálnu realitu, nedokáže si predstaviť jej možnosti,“ popisuje podnikateľka.
Sama si ale potenciál tejto technológie uvedomila až keď mal jej manžel rehabilitovať po operácii ramena. Rehabilitácia bola dostupná až po týždňoch, aj keď lekári zdôrazňovali, že je potrebné s ňou začať čo najskôr. A ukázalo sa, že takýto stav čakania je normálny.
Virtuálna realita by pritom bola k dispozícii kedykoľvek a kdekoľvek. Nikto ju však pre tento účel nevyužíval. Pre predstavu sa nadchla Jana Trdá, Kulhavá i celý tím. Rozhodli sa pripraviť projekt, ktorý nakoniec získal názov VR Vitalis. Mal vyhovieť aj žiadosti študentky fyzioterapie, ktorá chcela vyskúšať virtuálnu realitu pre zmienené bolesti ochrnutých ľudí.
VR Vitalis nakoniec manželovi Jany Trdej od začiatku nepomohol – vytvoriť ho jej trvalo ešte mesiace. Projekt si však začal žiť svojim životom. Postupne zaujal fyzioterapeutov, vozíčkárov i rehabilitačné zariadenia.
Dnes je možné ho vyskúšať v karvinských kúpeľoch Darkov. Už predchádzajúci klient firmy rehabilitáciu vo virtuálnej realite nielen zaradil do svojich služieb, ale ukážku sa dokonca rozhodol odviezť na tohtoročné Expo 2020.
Simuláciu pre pomoc s rozhýbaním tela si zatiaľ vyskúšalo viac ako 200 ľudí. „Sme stále v pilotnom testovaní, produkt je vo vývoji. A ľudia nám stále posielajú nejaké návrhy, čo by sme mohli ešte urobiť,“ usmieva sa Jana Trdá.
Ohnúť fyziku
Tí, ktorí potrebujú rozhýbať kĺby na rukách, si môžu zvoliť maľovanie. Podľa rozsahu rúk sa vo virtuálnom priestore vytvorí obraz a úlohou človeka je ho obtiahnuť. Pokiaľ to urobí dobre, „nakreslená“ línia získa dúhovú farbu. Keď sa podarí napodobiť tvar objektu celý, zaleje ho vodotrysk hviezdičiek.
Podľa Jany Trdej aj s jednoduchými odmenami túžba pacientov splniť úlohu rastie, aj keby to bolo podvedome. Pacienti sa sústredia na úlohu, a nie na samotný pohyb alebo dokonca bolesť. Prevedenie cvičenia je tak kvalitnejšie.
Pre rozhýbanie zápästia slúži skladanie kociek, hra, ktorú poznajú predovšetkým malé deti. „Musíte každú vziať, pritiahnuť ju k sebe, otočiť a dať na správne miesto,“ ukazuje Jana Trdá. „Keď skladáte obrázok, ani vás nenapadne, že je to bolestivé. Snažíte sa ho dokončiť. A potom ďalší. Vydržíte omnoho dlhšie,“ dopĺňa.
Popri zmene prostredia a hier zameraných na pohyb prišiel projekt VR Vitalis s meditáciou, o ktorú si priamo požiadali klienti firmy, teda rehabilitačné zariadenia. Medzi pacientov, ktorí virtuálne prostredie môžu využívať, totiž patria aj psychicky labilnejší alebo i postihnutí ľudia, ktorí sa potrebujú pred cvičením alebo po ňom ukľudniť. A päť až desať minút vo virtuálnej realite to zariadi. „Aj pre deti by to bolo veľmi užitočné, zvlášť, pokiaľ sú hyperaktívnejšie,“ hovorí podnikateľka o ďalších plánovaných pacientoch.
Zatiaľ sa VR Vitalis sústreďuje na dospelých, ale firmu už oslovilo aj rehabilitačné zariadenie špecializujúce sa na deti po mozgovej obrne. Virtuálnu realitu si už vyskúšali, a tak sa teraz v Ostrave budú pridávať detské motívy.
Ďalším cieľom je vylepšiť interakciu s fyzioterapeutom. Ten zatiaľ môže na tablete či monitore sledovať to, čo vidí pacient. Do budúcna by do jeho prostredia ale mohol aktívne zasahovať, napríklad meniť obtiažnosť. A mať k dispozícii štatistiku z tohto i predchádzajúcich sedení.
Okrem toho je potrebné prispôsobovať sa tiež rôznym typom znevýhodnení. Pôvodný projekt počítal s tým, že človek s okuliarmi na virtuálnu realitu bude buď stáť, alebo sedieť. Lenže pri testovaní pacientov Trdá a jej tím zistili, že na nemocničnom lôžku človek nie je ani v jednej z týchto polôh. Tu sa leží, ale iba čiastočne. Z poloľahu pritom nie je možné dosiahnuť na niektoré ovládacie prvky.
„Teraz riešime aj polohu plne ležiaceho pacienta. Náš programátor nám na to povedal, že bude musieť otočiť celú fyziku, aby to pre pacienta nepôsobilo divne. Neviem úplne presne, čo tým myslí. Ale keď je to potrebné, nech aj otočí fyziku,“ usmieva sa Jana Trdá.
Zdroj: Euro.cz
Prihlás sa na newsletter plný noviniek zo sveta mobility
© Copyright 2023 | All Rights Reserved
