Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Rozhovor s Michaelou Scherhaufer, riaditeľkou o.z. Svet mobility

11.04.2016

Prinášame vám rozhovor s Michaelou Scherhaufer, kde sa dočítate aj o jej osobnom a pracovnom živote. Príjemné čítanie ku káve

Rozhovor s Michaelou Scherhaufer, riaditeľkou o.z. Svet mobility

Projekt Svet mobility vznikol pred 2 rokmi. Čo predchádzalo rozhodnutiu pustiť sa do toho?

Pre túto činnosť som sa rozhodla práve z dôvodu, že som sa stále utvrzovala v tom, že ľudia, čo sa dostanú do ťažkej životnej situácie sú málo informovaní. Moja bývalá práca zahŕňala, popri riešeniach bezbariérovosti, aj úzku formu komunikácie s klientelou a subjektami zaoberajúcimi sa problematikou osôb s hendikepom. Mala som pocit, že by som vedela pomáhať viac a efektívnejšie, keby že sa venujem viac týmto veciam a nesnažím sa nájsť riešenie len pre firemných klientov.

Akú dlhú dobu sa venuješ pomoci osobám s ŤZP? Robila si v živote aj iné profesie?

Tejto práci sa venujem 6 rokov, samozrejme moja cesta prechádzala aj inými profesiami, kým som sa dopracovala k tejto… No dnes viem, že všetky moje kroky ma dostávali bližšie k tomu, čo dnes s radosťou vykonávam.

Prejdime k samotnému projektu. Ako vyzerá tvoj bežný deň, ak vôbeč niečo, ako bežný deň v tvojom živote existuje?

Bežnou časťou mojich dní sú moje deti a rodina, na prácu to nemôžem povedať... Tá je rozmanitá, denne vytvárame niečo nové, riešime otázky ľudí z rôznych oblastí zdravotného postihnutia a často sme aj na cestách. Vytvárame pre ľudí bezplatné návrhy možností a kolega bezplatné projekty bezbariérovosti. Snažíme sa ľuďom vytvoriť priestor pre kľudné rozhodovanie a výber možností, ktoré sú im ponúkané a hlavne bez nátlaku pomocou korektných informácií, poradenstva skrz naše skúsenosti.

Keď sa obhliadneš za uplynutým časom, neľutuješ, že si sa takto rozhodla?

Nie neľutujem, pretože verím, že som si správne vybrala. Vždy som hľadala cestu a formu pomoci ľuďom, ktorí to potrebujú a som rada, že mi osud doprial mať možnosť im aspoň takto pomáhať.

Si empatická a viem o tebe, že sa snažíš pomôcť každému, kto ťa o to požiada. Stretla si sa aj s prípadmi, kedy si napriek úsiliu, nedokázala niekomu pomôcť?

Áno bolo aj také…Tá štandardná forma je, že osoba nespĺňa podmienky zo zákona, alebo sa objavia iné skutočnosti a nedá sa mu pomôcť. No horšie sú prípady, keď vás o pomoc žiada smrteľne chorý mladý človek a vy mu musíte povedať, že mu pre jeho zdravotný stav neschvália, čo by chcel .. A nedokážete mu pomôcť. Toto dáva zabrať aj mojej psychike.

S akými typmi prípadov sa vo svojej praxi najčastejšie stretávaš? Ľudia od teba chcú podporu, legislatívne rady, prípadne sa chcú len vyrozprávať?

Áno, vačšinou sa na mňa obracajú ohľadne poradenstva z legislatívy, ale aj z rôznych oblastí týkajúcich sa osôb s ŤZP. Často volajú rodinný príslušníci, ako postupovať pri vybavovaní pomôcok, príspevkov, aké sú možnosti debarierizácie a podobne. Nájdu sa aj otázky z článkov aktuálnych na našom portáli, alebo z médií, kde sa snažia informovať presnejšie o popísaných zmenách. Taktiež sa informujú ohľadne rehabilitácií a kúpeľnej liečby.

Čo bolo v tvojom živote impulzom, že si sa rozhodla pomáhať druhým?

Bezbrannosť ľudí v mojom okolí, ktorým nesťažovala život len daná životná situácia, ale aj samotné prostredie ako odborné tak i laické, často bez akejkoľvek empatie, snahy poradiť či pomôcť. No nesnažím sa poukazovať na to, že sme všetci zlí…Skôr, že tento prístup k ľuďom, čo nezvládajú požadované tempo, či sú to hendikepovaní alebo dôchodcovia, vytvoril systém v ktorom samotní pracujúci ľudia nemajú výhody, nemajú priestor na rodinu, na priateľov a dovolenku. Majú veľa práce a stresu za nízke ohodnotenie a často obrovský tlak a nakoniec nemájú ani energiu starať sa o problém druhej osoby, keď nenachádzajú riešenie a priestor ani pre seba samých. Pracujem veľa no z práce cítim aj zmysel. Systém vytvára z ľudí, a často si to ani neuvedomujeme, stroje bez emócií a vždy je ľahšie povedať na niečo, že sa to nedá, ako urobiť zmenu.

Keby si bola politikom a mala by si možnosť prijať legislatívu, ktorá by pomohla občanom s ŤZP, čo by si presadila?

Toto je ťažká otázka … Úprimne si myslím, že jedna legislatívna zmena, by nestačila. Bolo by treba prijať viac zmien, ktoré by im umožnovali prijateľnejšie, nediskriminačné a ľudskejšie podmienky pre plnohodnotný a dôstojnejší život.

 

 

Predchádzajúci článok
Hudba bez bariér – benefícia, na ktorú majú imobilní ŤZP vstup zadarmo
Nasledujúci článok
Bezplatný projekt bezbariérovosti – ako ho získať?