Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Simone sa pohybuje na invalidnom vozíku a dorozumieva sa výlučne písomnou formou, študuje a píše vlastné knihy.

28.11.2018

25-ročná Simone Sophie Stewart z Banskej Bystrice má doživotnú neurologickú diagnózu mozgovej obrny – kvadruparézua bezrečovosť.

Simone sa pohybuje na invalidnom vozíku a dorozumieva sa výlučne písomnou formou, študuje a píše vlastné knihy.

25-ročná Simone Sophie Stewart z Banskej Bystrice má doživotnú neurologickú diagnózu mozgovej obrny – kvadruparézua bezrečovosť. Má postihnuté všetky štyri končatiny a pohybuje sa len na invalidnom vozíku a keďže nedokáže rozprávať dorozumieva sa len písomnou formou. Napriek ťažkému hendikepu študuje a píše knihy.

Aby sa dokázala hýbať hoci aj len na invalidnom vozíku potrebuje neustálu pomoc osobných asistentov alebo svojich blízkych. So svojim okolím sa dorozumieva pomocou tabuľky s abecedou, písaním na papier či vďaka smartfónu alebo počítaču.

Zdravý človek si nedokáže predstaviť akým bojom je pre ňu každodenný bežný život. No paradoxné je, že spomedzi všetkých prekážok, ktorým denne Simone čeliť, sú podľa jej slov tými najťažšími predsudky ľudí a spoločnosti, s ktorými nedokáže bojovať. Simone má našťastie optimistickú povahu, ktorá ju drží nad vodou a tak si vraj dokáže nad svojim osudom udržať nadhľad a nestratiť tak silu bojovať. Za svoju silnú osobnosť najviac vďačí svojej matke, ktorá ju dlhé roky podporovala a vychovala z nej silnú osobnosť.

Po smrti matky sa o Simone  a jej štvorročnú sestru stará už len jej nevlastný otec. Na všetko je úplne sám, bez podpory ďalšej rodiny. Simone si jeho obetavosť a starostlivosť nesmierne váži a je vďačná, že ju napriek neľahkej situácii po smrti jej matky neumiestnil do ústavnej starostlivosti. Jeho sila a podpora postavila Simone späť na nohy  a všetci traja členovia rodiny držia pohromade.

Simona Strelcová, ako sa Simone Sophie Stewart pôvodne volala si zmenila po tragickej smrti svojej matky meno. Anglicky znejúce umelecké meno je niečo, čím si želala byť výnimočná. Spravila to na poctu a pamiatku svojej milujúcej matke, ktorá si vždy priala aby bola jej dcéra niečím výnimočná. Aj keď sa Simone stretla vo svojom okolí s rôznymi názormi, odsudzujúcimi či posmešnými, zmena mena bola pre ňu absolútne prirodzeným rozhodnutím, nad ktorým nikdy nezaváhala.

Simone sa aj napriek svojmu hendikepu stíha venovať svojim koníčkom, ktorých má viacero. Miluje knihy, jej obľúbeným žánrom je fantasy literatúra a okrem kníh má rada aj filmy s touto tematikou. Jej srdcovou záležitosťou z tejto oblasti sú napríklad Upírske denníky.

Simone miluje aj hudbu a tanec. Rada si vypočuje tvorbu nielen zahraničných ale aj mladých slovenských aj českých hudobníkov. Rada si vypočuje Dominiku Mirgovú, Kristínu, Celeste Buckingham, Selenu Gomez, no najväčšiu slabosť má pre tvorbu českého speváka Davida Deyla.

S hudbou súvisí aj jej láska k tancu, ktorému sa venuje na invalidnom vozíku. Okrem toho sa aj vďaka literárnemu klubu Litera 2 začala venovať písaniu vlastných poviedok. Jej prvá kniha sa volá Mária a čarovný prsteň. Bola venovaná deťom.

Tematika jej druhej knihy však už nesie posolstvo, ktorým je pomôcť ľuďom ukázať pomyselný most medzi zdravými a hendikepovanými ľuďmi.

"Domnievam sa, že ho buď prehliadajú alebo si nechcú priznať jeho existenciu. Akoby nechceli uznať, že aj my s postihnutím máme právo žiť plnohodnotný život,“ hovorí Simone o myšlienke, ktorá v nej už dlhšie žije.

„Znie to neuveriteľne, ale môj hendikep ma naučil brať všetko s humorom. Vždy som bola skôr optimistka. Aj táto moja nová kniha je plná smiechu a je venovaná mojej maminke, ako vďaka za to, že to so mnou nevzdala, a práve preto som tam, kde som, “ dodáva.

Simone bola študentkou ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. No skúsenosti najmä s niektorými vyučujúcimi ju doslova šokovali a ponížili a preto sa rozhodla štúdium ukončiť a vybrať si iný odbor. Jedna z vyučujúcich sa o Simone ponižujúco a pred celou triedou spolužiakov vyjadrila, že zaberá miesto zdravému študentovi. Spraviť skúšku z daného predmetu mala napokon Simone veľký problém a ani sa jej to nepodarilo. Na strane vysokoškolskej profesorky boli totiž neprekonateľné predsudky voči Simonimu hendikepu a jej schopnostiam.

Simone sa tak radšej rozhodla štúdium ukončiť a vybrala si odbor slovenský jazyk a literatúra na filozofickej fakulte. Aj tu ju však čakalo sklamanie. Tentoraz bola zámienkou jej rečová vada, kvôli ktorej jej bolo naznačené, že tento odbor pre ňu nie je vhodný, Aj tu sa dostala do podobnej situácie a má problém spraviť jednu zo skúšok.

Simone to však nevzdáva: "Odmietajú ma, lebo by kvôli mne museli prepisovať učebnice. Je očividné, že som nepohodlná na vysokoškolskej pôde a ja nemienim bojovať s veternými mlynmi, keď viem, že sa nedajú poraziť. Ale nádej zomiera posledná, a tak dúfam, že raz získam vysokoškolský titul.“

Simone je smutným dôkazom toho, že slovenské vysoké školy nie sú pripravené  na hendikepovaných študentov. Simone má však stále nádej a pokračuje v písaní svojich príbehov. Sníva o tom, že raz by niektoré z nich mohli byť sfilmované.

 

Zdroj: Casprezeny.Pluska.sk

Predchádzajúci článok
Deti so zdravotným postihnutím v Keni sú umiestňované do "nebezpečných" sirotincov.
Nasledujúci článok
Otvorili kaviareň, kde obsluhujú roboty vedené ľuďmi s ŤZP