Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Snívame o účasti na paralympiáde v Tokiu

15.10.2020

Poznáme na Slovensku mnoho tenisových trénerov, ale trénerov hráčov na vozíku je doslova málo

Snívame o účasti na paralympiáde v Tokiu

Reprezentačným koučom slovenských vozičkárov je mladý rodák z Kysuckého Nového Mesta Miroslav Jantulík (25), ktorý nám v rozhovore objasnil, ako tento paralympijský šport na Slovensku napreduje.

Skôr by som povedal že som jediným, ktorého táto pozícia živí. Trénovaniu sa venujem takmer naplno. V rámci zväzu sa rozbiehajú určité projekty a verím, že dlho neostanem sám.

Ako sa mladý človek môže dostať k takejto práci?

Študoval som na FTVŠ v Bratislave, kde som si v rámci bakalárskej a následne diplomovej práce vybral tenis na vozíku, pretože ma to dosť oslovilo. Po dokončení štúdia som dostal ponuku od paralympionikov, či by som mal záujem pracovať so slovenskými hráčmi, čo som aj prijal. Momentálne som vo funkcii približne 1,5 roka.

Koľko profesionálnych hráčov má Slovensko?

Chceme v blízkej budúcnosti dosiahnuť, aby sa tomuto športu venovalo viac pozornosti. Máme troch aktívnych hráčov, ktorí sa snažia presadiť vo svetovom rebríčku. Sú to Marek Gergely – 48. hráč ITF rebríčka a slovenská jednotka z Bratislavy, ďalší dvaja sú Tomáš Masaryk a Jozef Félix, ktorý bol pred 10 rokmi na štrnástom vo svetovom rebríčku. Zažíva v tomto roku reštart a uvidíme, ako sa mu bude dariť.

Zviditeľňujete sa na rôznych exhibíciách a zručnosti vašich hráčov obdivuje široká verejnosť. Prečo je tento šport u nás stále akoby na začiatku?

Máme v pláne vypracovať projekty z Európskej únie a radi by sme prilákali mladých hráčov, ktorých chceme vychovať, aby sme sa presadili aj vo svete. Áno, pre laikov je krásna vec pozerať sa na tenis s vozíkom. Je to skutočne na pohľad fascinujúce a aj mňa táto práca baví, lebo musím vymýšľať stále niečo nové.

Ako to, že ste sa vy osobne nepresadili v tenise?

Keď som mal asi 15 rokov, bol som na najvyšších priečkach na Slovensku, no mal som nútenú operáciu ramena, čo rýchlo ukončilo moju kariéru. Od dospelosti som začal robiť trénera, rôzne sparingy a odtiaľ som sa dostal až na vysokú školu do Bratislavy.

Aká je vaša najväčšia vízia v rámci trénovania?

Rád by som sa dostal s našou slovenskou jednotkou Marekom Gergelym na paralympiádu do Tokia 2021. Pavúk turnaja je pre 54 hráčov, len z nej sa rozdáva 14 voľných kariet. Musíme byť teda na 40. mieste rebríčka, čo by nás katapultovalo do hry.

Je z hľadiska mobility náročné trénovať týchto ľudí na vozíku?

Možno sa to bude zdať prekvapujúce, ale máme dvojfázové tréningy s Marekom Gergelym a s čistým svedomím hovorím, že je mobilnejší človek ako niektorí chodiaci ľudia. Má vlastné auto, vie sa všade sám dostať a je to úplne v poriadku. Žiadne predsudky nie sú na mieste, sú to normálni chalani a hlavne húževnatí športovci.

Čomu sa v súvislosti so slovenským športom budete najviac tešiť?

Hlavným cieľom by malo byť, aby ľudia mali šport radi od malička a mali určitú pohybovú výchovu. Potom je nadstavba v tom, že by bolo dobré vychovávať perspektívnych hráčov, ktorí by seba i Slovensko dostali na vyššiu úroveň a vzorne nás reprezentovali vo svete. Ľahko sa to hovorí, no ťažšie uskutočňuje a veľa Slovákov nevie, čo je to dosiahnuť športový úspech. Nikto vám nedá nič zadarmo. To vedia aj elitní športovci v Žiline a ich príbehy sú pre každého z nás veľmi inšpiratívne.

 

ŠPECIFIKÁ TENISU NA VOZÍKU

Táto disciplína sa zrodila v USA v 70. rokoch minulého storočia, ale prvýkrát sa objavila na paralympiáde až v roku 1992. Odvtedy si však vďaka svojej atraktivite získal obrovské množstvo fanúšikov po celom svete. Je riadený medzinárodnou tenisovou federáciou ITF, vďaka čomu má aj svoj celoročný okruh turnajov nazývaný NEC Wheelchair Tennis Tour, ktorý kopíruje turnaje ATP. V porovnaní s tenisom zdravých má povolenú jednu podstatnú výnimku – dvojitý odskok loptičky. Zápasy jednotlivcov i párov sa hrajú na dva víťazné sety. Najsilnejšími krajinami v tomto športe sú Japonsko, Francúzsko, Švédsko a Holandsko, ktoré sú výkonnostne pomerne vzdialené ostatným tímom. Na PH sa hrá v dvoch kategóriách: open a quad. V open môžu hrať športovci s postihnutím (resp. stratou) jednej alebo oboch nôh, v quade štartujú hráči s postihnutím minimálne troch končatín.

 

Zdroj: ZilinskyVecernik.sk

Predchádzajúci článok
Pavel (59): Sme spolu 37 rokov a choroba na tom nič nezmení
Nasledujúci článok
Hendikepovaná nevesta odmietla ísť k oltáru na vozíku. Zasiahla srdce všetkých ľudí.