Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Stále sú tu poslední žijúci zaočkovaní proti detskej obrne

22.02.2021

Boja sa, že sa ľudia prestanú očkovať.

Stále sú tu poslední žijúci zaočkovaní proti detskej obrne

Oprávnene rastie strach, že sa ľudia prestanú očkovať a obrna sa vráti. Pribúda nezodpovedných rodičov, ktorí odmietajú očkovať vlastné deti kvôli nezmyselným ideálom, ohrozujú tak ich životy i životy ostatných ľudí.

„Obrna je hrozná choroba. Nemôžem sa hýbať. Bodka. Ľudia toho o obrne moc nevedia, niektorí netušia, čo to je,“ hovorí Paul Alexander, ktorý trpí obrnou a trávi každý deň vo svojich železných pľúcach doma v Dallase v štáte Texas.

Posledné železné pľúca

Vytváraním podtlaku prístroj núti Paula vdychovať kyslík. Paul je ochrnutý od krku dole. Obrnu dostal vo svojich iba šiestich rokoch, v roku 1952 počas najväčšej epidémie v histórii USA.

„Než som dostal obrnu, bol som dieťa ako každé iné. Ale potom som začal byť chorý. Mama sa na mňa pozrela a vedela. Hneď ma dala do postele. V nasledujúcich piatich dňoch som prišiel o všetko,“ hovorí Paul v reportáži a pokračuje: „Nemohol som sa hýbať, chodiť a posledný deň som prestal dýchať. Moja bránica bola preč, zničená. Všetky svaly v tele rovnako tak. A čakali ma železné pľúca až do konca života.“

V 50. rokoch sa rodičia záhadnej smrtiacej choroby tak báli, že nenechávali deti spolu sa hrať. Bazény, kiná, tábory i školy sa zatvárali. Všetci sa báli, pretože obrna ovládla celé telo a rodičia šaleli, keď ich dieťa dostalo obyčajnú nádchu. Nemohli si byť istí, že to nie práve tá smrteľná choroba, na ktorú zomierali deti po celom svete.

Jonas Salk objavil vakcínu iba zopár mesiacov po tom, čo Paul ochorel. Dnes je Paul jedným z posledných, kto má tak rozsiahlu paralýzu, že je závislý na relikvii z tých temných čias. Prístroj môže opustiť s veľkými ťažkosťami len na pár hodín. So všetkým, čo nedokáže sám svojimi ústami, mu pomáha jeho dlhoročná ošetrovateľka.

„Dýchanie mimo železných pľúc je náročné,“ hovorí Paul a počas rozhovoru leží v archaickom stroji. „Rýchlo sa unavím. Takže po chvíli musím späť, odpočívať.“ Paulovi však ani železné pľúca nezabránili žiť v rámci možnosti naplno. Vyštudoval právo a začal svoju vlastnú prax. „Mal som tisícky klientov, ktorí prístroj vôbec neriešili. Prišli do kancelárie a pýtali sa: „Čo to je?“ A ja som im to vysvetlil. A oni na to: „Páni, keď dokáže toto, keď sa prebojoval do tejto chvíle, musí to byť čertovsky dobrý právnik.“ Nikto ma neodmietol.“

 

 Je rozdiel medzi detskou mozgovou obrnou (DMO) a detskou obrnou. Obrna, pred ktorou sa očkuje, je vírusové ochorenie, a v civilizovanom svete sa ju podarilo fakticky úplne zničiť. Posledné železné pľúca boli vyrobené pred viac ako polstoročím, takže Paul márne hľadal niekoho, kto by ich dokázal opraviť. Bol tak zúfalý, že s priateľom natočili video na YouTube, kde Paul vysvetľuje, že sa jeho prístroj rozpadá, a dúfali, že ho uvidí ten správny mechanik. Až pred dvoma rokmi stretol strojného inžiniera Bradyho Richardsa. Vďaka nemu sa teraz o svoje pľúca nemusí báť. Na prístroji pracuje v garáži, kde spravuje aj pretekárske autá. Pôvodné železné pľúca, ktoré Paul mal, prepúšťali vzduch a nemal tak dostatočný tlak. Preto teraz leží v inom stroji, zatiaľ čo ten pôvodný je v garáži. „Najväčší problém je nedostatok dielov. Nie tých veľkých, ale malých súčiastok, tak si ich vyrábame sami,“ hovorí Richards a ukazuje pritom na zariadenie, ktoré pripomína niečo ako tlakovú nádobu pre potápačov z prvej polovice minulého storočia.

„Nebyť jeho, dávno by bolo po mne, pretože som dlhé roky hľadal niekoho, kto by na pľúcach vedel pracovať,“ zdôrazňuje Paul.

Očkovanie je dôležité

Ani jedna generácia nás nedelí od jednej z najdesivejších epidémií v modernom svete. Tak blízko, že niektoré jej obete stále prežívajú v takýchto archaických strojoch. Pre mnohých je to však zabudnutá história. Obrna sa pritom stále vyskytuje v niektorých rozvojových krajinách. Odborníci upozorňujú, že by u nás epidémia mohla prepuknúť znova, pretože stále viac rodičov očkovanie odmieta.

„Myšlienka na návrat obrny je hrozná. Ak sú deti v Afganistane, Pakistane alebo v Nigérii, skrátka tam, kde teraz obrna vyčíňa, potom nejaký prenášač vírusu môže prísť do Ameriky a nakaziť dieťa u nás. Stačí jedno nakazené dieťa. A máme tu novú epidémiu,“ Paul je evidentne znepokojený tým, že koľko ľudí dnes odmieta očkovanie.

A je to tak aj pri koronavíruse, proti ktorému sa ľudia skutočne nechcú očkovať. Napríklad na Slovensku sa podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra nechce dať proti ochoreniu Covid-19 zaočkovať až tretina Slovákov!

Paul nedávno dopísal autobiografiu pomocou svojich úst. Dúfa, že tak ľudia životu s obrnou porozumejú a že snáď pochopia, prečo musíme bojovať za jej celosvetové odstránenie.

 

Zdroj: Unitedlife.sk

Predchádzajúci článok
Český doktor lieči ochrnutie kombináciou akupunktúry a elektroliečby
Nasledujúci článok
Koronavírus: Sú imobilní a žijú doma.