Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Stephen Hawking - svetoznámy britský fyzik, by mal 80 rokov

11.01.2022

Želaním jeho otca bolo, aby študoval medicínu, ale mladého Stephena Hawkinga viac zaujímala fyzika

Stephen Hawking - svetoznámy britský fyzik, by mal 80 rokov

Želaním jeho otca bolo, aby študoval medicínu, ale mladého Stephena Hawkinga viac zaujímala fyzika, matematika a chémia.

 

Raz o sebe popredný britský teoretický fyzik Stephen Hawking vyhlásil, že viac než vedecké teórie, ho preslávili epizódne úlohy v populárnych televíznych seriáloch. Sám seba stvárnil napríklad v Star Treku či v kreslených Simpsonovcoch. Ako teoretik nezískal Nobelovu cenu, ktorá sa udeľuje aj s prihliadnutím na výsledky experimentov - jeho teórie o vzniku a vývoji vesmíru však z neho urobili jedného z najuznávanejších svetových vedcov. Okrem toho sprístupnil poznatky o kozme aj laickej verejnosti.

 

Svetoznámy vedec by mal v sobotu 8. januára 80 rokov.

 

Stephen Hawking sa narodil 8. januára 1942 v univerzitnom meste Oxford v Spojenom kráľovstve. Po ňom sa narodili ešte jeho sestry Mary a Philipa.

 

Do Oxfordu sa Hawkingovi rodičia presťahovali z Londýna tesne pred jeho narodením, aby sa vyhli následkom bombardovania počas druhej svetovej vojny. Od roku 1950 žili v mestečku St. Albans, kde Hawking navštevoval základnú a strednú školu.

Mladého Stephena Hawkinga zaujímala fyzika, matematika a chémia, aj keď želaním otca bolo, aby študoval medicínu. Ešte pred maturitou sa prihlásil na Oxfordskú univerzitu. Stal sa členom veslárskeho klubu a pre svoju bezprostrednú povahu bol medzi spolužiakmi veľmi obľúbený. V roku 1962 dosiahol bakalársky titul a plánoval svadbu so snúbenicou Jane Wildeovou.

 

Po viacerých pádoch na schodisku Hawkinga vyšetrili lekári a diagnostikovali mu amyotrofickú laterálnú sklerózu (ALS), čo je degeneratívna choroba motorického neurónu. Pacienti s ňou žijú priemerne dva až tri roky. Nakoniec ale choroba postupovala pomalšie, než sa predpokladalo.

 

"Keď som mal 21 rokov, všetky moje očakávania klesli na nulu. Všetko, čo sa v mojom živote stalo potom, som považoval za bonus," povedal vedec o tomto období. V roku 1963 odišiel študovať na Cambridgeskú univerzitu, kde v roku 1966 obhájil doktorský titul z kozmológie. Od roku 1968 bol pripútaný na invalidný vozík.

V roku 1971 matematicky dokázal teóriu Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru. Vychádzal zo všeobecnej teórie relativity, podľa ktorej musel mať vesmír nejaký štartovací bod v časopriestore. Po Veľkom tresku sa podľa Hawkinga vytvorili prvotné čierne diery. V roku 1974 vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú elementárne častice až do okamihu, keď vyčerpajú svoju energiu a explodujú. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie, po prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku.

 

Hawking v roku 1981 vyhlásil, že vesmír, hoci nemá žiadnu hranicu, je konečný, čo sa mu podarilo aj matematicky v roku 1983 dokázať. Celosvetovú popularitu mu potom priniesla jeho najznámejšia kniha Stručná história času (alebo aj: Stručné dejiny času) z roku 1988. Je napísaná štýlom, ktorým si získal čitateľov na celom svete. Kniha sa tak stala celosvetovým hitom a predalo sa z nej desať miliónov kusov.

 

Spoločne s fyzikom Robertom Penrosom (v roku 2019 prednášal v Bratislave), sa zaoberal aj kozmológiou či možným zjednotením kvantovej teórie a všeobecnej teórie relativity. Obaja získali viacero ocenení vrátane Kráľovskej medaily Kráľovskej spoločnosti (1985) a Wolfovej ceny za fyziku (1988). V roku 1994 v Cambridgi prebehol cyklus ich spoločných prednášok, ktoré zachytila populárna kniha Povaha priestoru a času (1996).

Stephen Hawking bol autorom aj ďalších úspešných publikácií, ako napríklad Vesmír v orechovej škrupinke (2001) a Ešte stručnejšia história času (2005). Od roku 1979 do roku 2009 zastával na Cambridgeskej univerzite post takzvaného lucasiánskeho profesora matematiky (tento post zastával kedysi aj Isaac Newton).

 

Počas svojho života vedec postupne ochrnul na celom tele. Neskôr stratil aj hlas a po komplikovanom zápale pľúc v roku 1985 podstúpil tracheotómiu. Elektronický hlasový syntetizátor mu slúžil na komunikáciu. K jeho invalidnému vozíku bol pripojený počítačový systém a ovládal ho pomocou jediného prepínača a softvéru nazvaného Equalizer a EZKeys. Tieto mu dovoľovali rozprávať, prednášať, čítať tlač či knihy, ale aj prehliadať internet a písať e-maily.

 

Charizmatický vedec bol dvakrát rozvedený a zostali po ňom tri deti. Po 26-ročnom manželstve s Jane Wilde žil 11 rokov so svojou opatrovateľkou Elaine Mason.

 

Stephen Hawking zomrel 14. marca 2018 vo veku 76 rokov. Skonal pokojne počas spánku doma v anglickom meste Cambridge.

Britský režisér James Marsh nakrútil v roku 2014 o Hawkingovi film Teória všetkého (Theory of Everything). Svoje poznanie i vzťah k Bohu zhrnul Stephen Hawking slovami: "Boh možno existuje. Ale na to, aby sme vysvetlili vznik vesmíru, sa zaobídeme aj bez neho."

 

Zdroj: Teraz.sk

Predchádzajúci článok
Juraj zbiera peniaze na operáciu v Moskve. Hrozí mu, že prestane chodiť
Nasledujúci článok
Kvôli hendikepu nemohlo ísť dievčatko na invalidnom vozíku na výlet