Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Tomáš Helísek žije svoj život s hendikepom, no maximálne naplno.

12.02.2019

Tomáš Helísek má za sebou 13 operácií chrbtice, no aj napriek svojmu hendikepu žije život ako iní

Tomáš Helísek žije svoj život s hendikepom, no maximálne naplno.

Tomáš Helísek má za sebou 13 operácií chrbtice, no aj napriek svojmu hendikepu žije život ako iní, naplno. Má tri psi, živí sa ako tlačový hovorca, fotografuje a zvládne 62 kilometrov na handbiku.

 

Sám o sebe rád hovorí, že je ako bulteriér a nikdy neplače v kúte. Keď bol Tomáš ešte dieťa, musel sa svojim hendikepom tvrdo pretĺkať. Nebolo to síce tak dávno, no za posledné roky sa mnohé zmenilo. Keď vyrastal nebol internet ani sociálne siete a tak nebol prístup k informáciám taký jednoduchý. Neboli bezbariérové školy, byty ani asistenti a tak, keď chcel človek vyštudovať medzi zdravými deťmi musel sa viac pretĺkať a snažiť a naučiť sa prekonávať mnohé prekážky. Takto si aj Tomáš získal „bojového ducha“, ktorý ho doviedol k naplnenému životu, aký žije dnes.

 

V detstve to teda jednoduché nemal, no jeho rodina mu bola veľkou oporou. S bratom vždy dokázali držať spolu, matka bola vo výchove veľmi láskavá a ako to býva, otec bol v ich rodine prísnejší. Tomáš však presne vie, za č všetko svojim rodičom vďačí a čo ho do života naučili.

 

Kvôli ťažkej skolióze chrbtice musel Tomáš absolvovať až 13 operácií a chrbticu má spevnenú titánom. Ďalšie operácie ho už pravdepodobne našťastie nečakajú. Ako sám hovorí, pred lekármi má rešpekt a na obdobie kedy vedel, že za pol roka ho čaká ďalšia operácia dnes už len s úžasom spomína a rozmýšľa, ako to vlastne všetko ako dieťa dokázal zvládnuť.

 

Aj keď má dnes Tomáš v živote nejaké problémy alebo komplikovanejšie obdobie, vždy je pozitívne naladený. Často však rieši rovnaké situácie ako každý človek, občas ho potrápia vzťahy, práca, zdravie a niekedy sa pridajú aj starosti s hendikepom. Tomáš sa vždy snaží okolo seba šíriť len to dobré a nesťažovať sa.

 

Často sa hovorí, že deti prijímajú rozdielnosť ťažšie, no keď Tomáš navštevoval základnú školu veľmi dobre zapadol a so šikanou nikdy nemal problémy. Určite to súvisí aj s jeho povahou, je prirodzene komunikatívny a priateľský a tak nikdy nemal problém zapadnúť. Za najkrajšie obdobie však považuje roky kedy študoval na gymnáziu. Užil si obdobie koncertov a klubov a s kamarátmi často chodili na chaty.

 

Po štúdiu na gymnáziu začal Tomáš študovať špeciálnu pedagogiku na Univerzitě Palackého v Olomouci, no školu nedokončil. Kvôli zložitej rodinnej situácii, stresu a finančným komplikáciám sa rozhodol štúdium ukončiť a ísť pracovať. To, že nedoštudoval si často vyčítal, no keď sa zamestnal už bolo ťažké sa ku štúdiu vrátiť naspäť. Našťastie sa zamestnal v neziskovom sektore a tak sa pomoci hendikepovaným venuje naplno. Robí to, čo ho baví a čomu sa vždy chcel venovať.

 

Tomáš sa práci v neziskovom sektore venuje od roku 2013. Jeho oblasťou je fundrasing a PR. Vystriedal viacero pozícii a momentálne sa naplno venuje svojej práci v olomouckom Tyflocentre.     

 

Okrem svojej práce sa venuje prednášaniu na školách. Prednáša deťom a tak často dostáva zaujímavé otázky. Deti sa ho najčastejšie pýtajú prečo je na invalidnom vozíku a čo sa mu stalo. Zaujíma ich aj koľko taký vozík stojí. Neraz dokonca dostal aj otázku či môže riadiť invalidný vozík ak pil pivo.

Tomáš sa prednáškam venuje najmä preto, aby zmenil pohľad spoločnosti na hendikepovaných a aby sa ľudia o tejto problematike naučili komunikovať otvorene. Spoločnosť má totiž často tendencie hendikepovaných prehliadať a  tváriť sa, že neexistujú, pretože ľudia nevedia ako sa k hendikepovaným správať a skrátka sa ich hanbia.

 

Aj napriek každodenným problémom, s ktorými sa hendikepovaní stretávajú si Tomáš myslí, že od jeho detstva sa mnohé zmenilo a spoločnosť v tomto smere prešla veľkou zmenou. Dnes už existuje  viac bezbariérových škôl, bezbariérové bývanie či hromadná doprava. Bezbariérové úpravy hendikepovaným umožňujú cítiť sa v spoločnosti rovnocenne zdravým ľuďom. Alebo lepšie povedané, cítia sa vďaka tomu plnohodnotne.

 

K Tomášovým záľubám patria aj psi. Spolu so svojou manželkou chovajú až troch. Chovajú stafordšírského bulteriéra, pitbulteriéra a jedného greyhounda, So svojou životnou láskou sa zoznámil aj práve vďaka psom, preskočila iskra a už sú spolu viac než 6 rokov. Majú spolu dcéru, ktorá ich lásku k psom zdedila po svojich rodičoch.

Ďalšou Tomášovou vášňou je fotografovanie, ktorému sa venuje už sedem rokov. Najradšej fotí ľudí v prirodzených situáciách, reportáže, občas architektúru a zvieratá.

Hovorí, že vo fotografovaní si už našiel svoj smer: „Fotím prevažne čiernobielo a neriešim retuše. Dôležitý je pre mňa okamih. Motivuje ma, že sa moje fotografie ľuďom páčia stále viac a viac.“

 

S fotografovaním má Tomáš veľké plány aj do budúcna, plánuje sa mu venovať naplno a spustil už aj vlastný web, kde si ľudia môžu pozrieť jeho portfólio a objednať služby. Časom by rád usporiadal aj svoju vlastnú výstavu. Fotografovanie je Tomášova vášeň a aj spôsob sebavyjadrenia, jeho cieľom je prostredníctvom svojich fotiek vyvolávať v ľuďoch emócie.

 

Aby toho však nebolo málo, pred rokom začal Tomáš športovať. Šport ho doposiaľ nikdy nelákal a kvôli operáciám chrbtice bola jeho fyzická aktivita dosť obmedzená. Do oka mu padol handbike, s ktorým vyšiel na trh výrobca invalidných vozíkov, no cena bola privysoká – až 155 tisíc českých korún. To si Tomáš samozrejme nemohol dovoliť a tak sa s výrobcom dohodol na zapožičaní handbiku, aby si ho otestoval a zistil, či by mu vôbec taký typ pohybu vyhovoval.

Po víkende strávenom na handbiku ho bolelo celé telo, no sám povedal, že mu táto skúsenosť zmenila život.

 

„Aj keď som na druhý deň nedokázal kvôli svalovici z postele, mal som obrovskú radosť z nového pohybu a z toho, že konečne robím niečo pre svoje telo. Bol to pre mňa splnený sen a konečne to bola aktivita, v ktorej som mohol robiť niečo pre seba a pre svoje telo. Mal som v tom jasno, chcem handbike, no tá cena bola prekážkou,“ opisuje Tomáš svoju skúsenosť.

 

Pretože Tomáš pracuje pre neziskovú organizáciu, bola pre neho veľká dilema akým spôsobom zohnať peniaze aby nedošlo k stretu záujmov. Preto si vytvoril transparentný účet a na facebooku založil skupinu s názvom „ Sloboda na kolesách“. Postupne sa mu začali ozývať priatelia, ktorí mu chceli prispieť a podporiť ho. Vďaka zdieľaniu sa o ňom dozvedelo mnoho ľudí a regionálna televízia o ňom natočila aj reportáž. V priebehu 14 dní sa tak Tomášovi podarilo vyzbierať až polovicu potrebných finančných prostriedkov a tak mohol ísť handbike do výroby.

 

Na trhu existuje klasický veľký handbike, v ktorom človek takmer leží a rukami šlape. No Tomáš sa rozhodol pre alternatívnu verziu, novinku na trhu, a teda prídavný adaptér, ktorý sa pripevní k invalidnému vozíku a vytvorí tak hybrid  - handbike. Navyše má možnosť elektrického pomocného pohonu a rôzne ďalšie praktické nastavenia. Veľkou výhodou navyše je, že ho môže kedykoľvek od invalidného vozíka odopnúť a byť tak plne mobilný.

 

Spočiatku na novom handbiku dokázal prejsť 10 kilometrov. Teraz už za popoludnie dokáže prejsť aj 45 kilometrov a má za sebou už aj 63 kilometrový výlet. „Handbike mi dáva slobodu, je to úžasný pocit,“ hovorí.

Jeho cieľom je na handbiku pokoriť 100km za jeden deň a postupne sa zapojiť do nejakého cyklomaratónu. „Výziev nie je nikdy dosť. Vždy sa okolo mňa niečo objaví a ja nikdy nepoviem nie,“ vyjadruje svoj postoj k životu a novým výzvam Tomáš, ktorý všetko do čoho sa pustí robí na 200 percent.

 

Filozofiou tejto rodiny je, že zvládnuť sa dá takmer všetko, záleží na pravidlách a na tom či človek naozaj chce.

 

Zdroj: Idnes.cz

Predchádzajúci článok
Bývalý šéf volebného štábu Donalda Trumpa je na invalidnom vozíku
Nasledujúci článok
Zlodej vylúpil banku na invalidnom vozíku