Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Tomáš Zelina (37) sa ani po nehode nevzdal svojej vášne. Do srdca tohto hrdého Liptáka vtisla príroda silnú túžbu po poznaní. V jeho srdci sídli odvaha, zmysel pre objavovanie slobody a aj láska k domovine.
Pred 19 rokmi zmaturoval na SOŠ elektrotechnickej v Liptovskom Hrádku a vyskúšal sa živiť všeličím. Dva roky bol zamestnaný ako recepčný v malom hoteli, tri mesiace pobudol v Anglicku, neskôr pár rokov montoval vo francúzskom Grenobli výťahy, šesť rokov si zarábal na živobytie ako stavebník, až ho osud napokon zavial na dráhu inštruktora tandemového paraglajdingového lietania.
Štyri roky lietal na Donovaloch, v Jasnej a na Chopku a počas adrenalínového brázdenia oblohou sa zoznámil s ďalšou verziou svojho akčného ja.
„Dalo mi to do života mnoho a spoznal som veľa ľudí i profesií,“ konštatuje Tomáš pri náhľade do profesijnej minulosti svojho akčného života.
Tento sympatický inštruktor letu s padákom nemal ako dieťa jasnú predstavu čím chce byť. Vyskúšal v živote všeličo, aby rozoznal, ktorá práca by ho bavila najviac. Základnú aj strednú školu bral ako povinnosť a v tomto období sa u neho nevyhrotil nejaký špeciálny , konkrétny záujem o niečo čo by ho nasmerovalo k ďalšiemu povolaniu.
Ako mladý chalan pritom nemal vôbec predpoklady stať sa milovníkom adrenalínu. „Ešte ako osemročný som zliezol z veľkej šmýkačky s plačom, tak som sa bál.“
Prvýkrát sa stretol s lietaním v roku 1998 prostredníctvom kamaráta, ktorého k tomuto športu priviedol otec.
„Dva- či trikrát som skúsil zletieť z kopca za dedinou a pamätám si aj jeden zlet v Jasnej z Konského grúňa ponad zjazdovku, pričom s vtedajšou technikou som bol rád, že som nadletel lanovku a les.“
Až v roku 2006 sa vrátil k paraglajdingu, keď si kúpil prvé krídlo. „Medzitým som jazdil na endurovej motorke po kopcoch a po dedine.“
Rodina ho však v nebezpečnej záľube nepodporovala. Pochopiteľne sa o neho báli. Svojej dcérke vraj ale nebude stáť v ceste, ak by o tento šport javila záujem.
„Keď vyrastie a nepôjde do toho bezhlavo, prečo nie. Sú aj horšie športy, než byť slobodný ako vták. Napríklad fajčiť, chodiť ráno do práce a v piatok večer si vypiť.“
Nádherná myšlienka optimistického a usmievavého Tomáša, z ktorého srší elán a láska k rodnej zemi, prinúti človeka zamyslieť sa nad tým koľko zbytočností denne rozoberáme a že nám uniká podstata života, ktorú nás v škole nenaučia. Treba ju nájsť a zoznámiť sa s ňou v praxi, tak ako Tomáš plánuje ukázať dcérke krásy liptovskej prírody a spoločne s ňou zažiť jedinečné chvíle pri športovaní. Mladému človeku to prinesie iný rozmer, než ponúka teória v školských učebniciach.
Aj na svojom facebookovom profile recesisticky uvádza, že absolvuje vysokú školu života ako drobný vyvažovateľ vesmíru. Ale samozrejme najväčšiu radosť má z dcérky. Hoci aj v jeho živote sa nájdu tŕnisté cestičky s medziľudskými prekážkami, ktoré ho dokážu zraniť.
„Slovami klasika: je to ľudská hlúposť, hoci by som to nazval skôr nedostatkom skúseností a rozhľadenosti.“
Tomáš pri preletoch šírou oblohou, míňajúc oblaky, pri pohľade na miniatúry našej krásnej krajiny, cíti neopísateľný pokoj.
„Je to relax, na nič nemyslíte, ste iba tu a teraz. Je to ako behanie na druhú a jazdenie na motorke na tretiu.“
Od deviatich rokov sa Tomáš venoval behu, do devätnástich súťažne ľahkej atletike na stredné trate (800 – 1 500 m) a vyskúšal si aj spomínaný motokros a enduro. Naviac absolvoval potápačský kurz Svetovej konfederácie činností pod vodou, kurz skialpinizmu a dobrovoľného hasičstva.
Bohatým záberom športových činností vkročil do širokých dverí životnej slobody, ktorú si vie užiť plnými dúškami. K lietaniu, ktoré je jeho ďalšou srdcovou záležitosťou, má jasný postoj: „Jednoducho ste sami so sebou a celý svet vám môže…“
Piateho júna 2014
Takmer na dno ho zrazila hojdačka osudu v roku 2014 nehodou pri spontánnom, naplánovanom večernom zlete zo zjazdovky Opalisko v Závažnej Porube. Z toho, čo sa mu stalo, však viní jedine sám seba, pretože podcenil situáciu.
„Keď je hlúpa hlava, trpí celé telo. Podcenil som štartovaciu dráhu – bola priúzka a prikrátka, čiže som zle odhadol svoje schopnosti a možnosti speedridového krídelka. Na kariéru invalida som nastúpil konkrétne 5. júna 2014 o 19.25.“ Speedridové krídlo je menšie než klasické paraglajdingové.
„Keďže je aj ľahšie, o to rýchlejšie ‚šípe‘ k zemi. Je to taká mladšia odnož paraglajdingu, ktorá sa využíva najmä v zime s lyžami, no i v lete sa na tom dá urobiť vcelku rýchly zostup zo strmších kopcov.“
Kvôli krátkej štartovacej dráhe sa Tomáš nestihol poriadne rozletieť, zachytil sa o konár a nasledoval pád na chrbát.
„Hneď po páde som vedel, koľká bije. O sekundu-dve, keď som prišiel k sebe, som si rukou chytil nohy a vnímal som, že sú teplé, no ruku som na nich necítil.“
Tomáš hneď pochopil, že má vážny problém a že zo strminy, kde uviazol, sa potrebuje rýchlo dopraviť do nemocnice.
„Volal som rovno na dispečing do Popradu, práve mal službu kamarát lekár, tak mu vravím: ‚Jano, som tu a tu, utekaj po mňa.‘ Čakanie na vrtuľník sa zdalo ako večnosť, hoci priletel do tridsiatich minút.“
Tomášov optimizmus a zmysel pre humor sa prejavil aj počas záchrannej akcie.
„Keď sa ku mne pospúšťali, zafixovali ma a konečne nalodili na palubu, z podvesu som ešte cestou do Liptovského Mikuláša stihol vyspovedať pilota. Boli to maximálne dve minúty letu, chvalabohu. Veď keby ma mali viezť do Ružomberka, v polovici cesty by ma asi vysadili.“ Po záchrannej akcii si v nemocnici vypočul vážny verdikt lekárov.
Fantómové senzácie
Každý sa s nepriazňou osudu vyrovnáva, ako najlepšie vie. Ľudia si v ťažkých situáciách často pomáhajú buď skutočnými, alebo psychickými barlami, pričom neraz sa na niečom mizernom dá predsa len nájsť aj čosi pozitívne. Tomáš vtipkuje, že čiastočne vidí výhodu v tom, že nemusí ráno vstávať do práce.
Prvotnú naivitu, že životná zmena spočíva iba v tom, že jeho novým spoločníkom sa stane vozíček, však potlačilo zistenie, čo všetko jeho diagnózu vážneho poškodenia miechy po páde z výšky v dôsledku neúspešného zletu na speedridovom krídle sprevádza.
Pri prerušení miechy a jej nervových vlákien, aké utrpel Tomáš, nervy v ochrnutých miestach pod zranením nedokážu zabezpečovať komunikáciu medzi mozgom a spodnými časťami tela ako predtým. Človek sa zrazu musí prispôsobiť životu s rôznymi obmedzeniami.
„Myslel som si, že iba pribudne vozík, no ono to je aj bez sexu, malej a veľkej potreby, pretože keď si pretrhnete miechu, všetko odíde.“
Ešte aj dnes akčný Tomáš priznáva, že keby toto všetko vedel skôr, reagoval by inak.
„Nerozbiehal by som sa, radšej by som zišiel nižšie, na širšiu a dlhšiu štartovaciu dráhu.“
Tomáš bojuje aj s fantómovými bolesťami, ktoré ho momentálne najviac brzdia a demotivujú. Tieto neuropatické ťažkosti sa nazývajú aj fantómové senzácie, sú veľmi intenzívne a človek pociťuje veľkú bolesť. Vznikajú pri poškodení nervov alebo miechy. Ide o to, že v danej časti tela necítite na dotyk nič – teplo, zimu…
Centrum vnímania bolesti a všetkého je v hlave, no a tá stav vyhodnocuje tak, že keď nemá s určitou časťou tela kontakt, potom je dané centrum podráždené a nevie, čo si má o tom „myslieť“. Následne cítite bolesť. Tomáš ju opisuje ako rezanie, mravčenie a pálenie dohromady.
„Mám to od hrude dole, a keďže som seknutý na úrovni TH4 od pŕs dolu kompletne, reže ma to v nohách, na zadku a v drieku.“
Tomáš navyše vyvoláva dráždenie nervov tým, že pohybuje rukami. „Miesto úrazu je medzi lopatkami. Zatiaľ som sa nestretol s človekom, čo si vyvoláva fantómovú bolesť pohybom rúk.“
Oceňuje, že jeho telo sa prepne do bezbolestného režimu aspoň v noci a chvalabohu sa dokáže vyspať. „Keď vypne hlava, vypne sa aj vnímanie a vyspať sa je základ, čo potvrdíme asi všetci.“
Hlavne, že žijem
Aj keď takýto úraz človeku zmení nielen rutinný život a dokáže aj pekne rozbúrať ego a vieru v seba, na šport nezanevrel. Tomáš by rád ľuďom odkázal nech sa športovaniu venujú,ale netreba preceňovať svoje schopnosti. A je veľmi dôležité nepodceniť situáciu.
„Rozbité sebavedomie som musel po roku skladať nanovo, mám na mysli najmä všetky bežné veci, ktoré som chcel naučiť dcérku, ale aj takto sa to dá, hlavne, že som nažive.“
Tomášove nádherné fotografie dokonale zachytávajú čaro majestátnych hôr, výšin s rozprávkovými výhľadmi, odtieňmi šírej oblohy s nadýchanými oblakmi, bozkávajúcimi špicaté vrchy strmých štítov a prírodných zákutí našej úžasnej krajiny.
Baví ho viacero vecí a zaoberať sa dlhodobejšie iba jednou preňho nie je to pravé. Keby si mohol vybrať, čomu by sa venoval bez obmedzenia, opäť by zvíťazilo povolanie, v ktorom sa snúbi využitie jeho širokého repertoára skúseností s prírodou a ľuďmi.
„Bolo by to niečo, kde sa človek nenudí, kde musí reagovať, premýšľať a vynachádzať čosi nové.“
Prioritne sa na invalidnom dôchodku snaží čo najviac využívať a vychutnávať čas strávený s dcérkou.
Spolu s rozširovaním vedomostí na internete, rád siahne po publikácii o paraglajdingovom lietaní, z ktorej sa možno dozvedieť viac o tom, čo tvorí výstroj paraglajdistu, čo treba absolvovať a zadovážiť si, aby sa bežný smrteľník dostal na zážitkovú jazdu, čo musí človek splniť, ak sa rozhodne urobiť si inštruktorské skúšky, aby mohol lietať samostatne či robiť profesionálneho inštruktora. Sú v nej aj informácie o predpisoch, počasí a krízových situáciách.
Na lietanie v princípe stačí sedačka s airbagom, prilba, krídlo so záložným padákom a hlavne vhodný terén. Aby sa obyčajný človek dostal na zážitkovú jazdu, čiže tandemový paraglajding, musí ho sprevádzať inštruktor.
„Inštruktor si vás zapne pred seba a vy nemusíte nič ovládať. Ako tandemový pilot som viezol ľudí vo veku od 10 do 70 rokov a váhovo od 20 kilogramov po moje maximum – 140 kíl. No ideál je od 50 do 90 kilogramov v závislosti od počasia.“
Úraz človeku od základov zmení život. Najdôležitejšiu rolu zohrávajú reakcie rodiny a najbližších, ktorí dokážu vo veľkej miere pomôcť alebo, naopak, uškodiť.
„Hlavné zásluhy má najbližšia rodina, najmä starká Oľga a partnerka Janka, ktorá to so mnou nemala jednoduché ani pred nehodou, nieto ešte po nej.“
Tomáš znovu vtipkuje, že dnes by mu jeho bežný deň mohla závidieť minimálne polovica pracujúcich.
„Robím to, čo predtým. Ráno vstanem – ako sa to vezme –, ako každý ‚padáčkar‘ si klasicky pozriem počasie a podľa toho sa uvidí. Ako by povedal nedávno zosnulý starý otec Cyrko: iba somariny vymýšľam.“
V zásade robí to, čo pred úrazom, ale s istými obmedzeniami.
„Hendbajk“ a iné
O tom, že Tomáš svoje záujmy nesústreďuje iba jedným smerom, svedčí aj to, že má parádny horský bicykel na ručný pohon, na ktorý sa mu poskladali priatelia a známi, pretože stojí 3 000 eur a viac.
„Mám ho od slovenského výrobcu Laca B., tiež paraplegika.“
Bicykel používa na rekreačné športovanie a dopraví sa ním aj na také úžasné miesta, kam sa nevyberie množstvo zdravých ľudí.
„Dostanem sa na ňom ďalej do prírody než na bežnom vozíku, a keď bude dcéra väčšia, vezmem ju na bicykli na výlety po čarovnom Liptove.“
Tomáš je v duši objavovateľ. Na to, v čom spočíva ľudské šťastie, sa snaží prísť od svojich sedemnástich rokov. Sleduje, nasáva informácie, pozoruje a odmala si kladie otázky, rozoberá rôzne veci a zaujíma sa o vedecké témy a literatúru.
„Sledujem najmä kozmológiu, medicínu, biológiu, hlavne genetiku, psychológiu, sociológiu, históriu, cestopisy a prírodu už pomenej. Ešteže mám káblovú televíziu a môžem si pustiť programy aj zo záznamu.“
Sympatický a fajn naladený „padáčkar“ a „hendbajker“ Tomáš sa riadi heslom: zachráň seba a možno aj svet.
„Je toho toľko, čo by sa dalo naprávať, že človek nevie, kde začať skôr. Najskôr však od seba,“ mieni inšpiratívny muž, ktorý sa neprestal tešiť zo života.
Zdroj: Zivot.Pluska.sk
Prihlás sa na newsletter plný noviniek zo sveta mobility
© Copyright 2023 | All Rights Reserved
