Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Učiteľka si na seba pripútala svojho hendikepovaného študenta, aby mu umožnila zažiť pocit z tancovania.

08.10.2018

Vždy keď pomyslím na to, aké je byť učiteľom mám v prvom rade pocit, že je to veľmi vyčerpávajúce povolanie.

Učiteľka si na seba pripútala svojho hendikepovaného študenta, aby mu umožnila zažiť pocit z tancovania.

Vždy keď pomyslím na to, aké je byť učiteľom mám v prvom rade pocit, že je to veľmi vyčerpávajúce povolanie. Nie len preto, že sú väčšinou za ich prácu veľmi slabo zaplatení.

Naplánovať hodiny, lekcie a písomky, dávať pozor na každého zo študentov a zároveň dokázať brať ohľad na individuálne potreby každého z nich vyžaduje naozaj veľké množstvo energie a práce.

Učitelia si nosia svoju prácu neustále so sebou, nemôžu fungovať tak, že po skončení vyučovania hodia všetko za hlavu. Po celé dni myslia na to, ako si zorganizovať a pripraviť materiál na nasledujúce hodiny, kedy vyriešiť administratívu spojenú z ich prácou alebo majú v hlave študentov, ktorí potrebujú ich zvýšenú pozornosť či trpezlivejšie zaobchádzanie a osobnejší prístup.

Učiteľstvo je však aj jednou z najušľachtilejších profesií, ktoré môžete mať, a to aj napriek tvrdej práci. Učitelia dokážu formovať myslenie mladých ľudí, inšpirovať ich tomu aby boli lepšími a vniesť im do života pozitívny vzťah k vzdelávaniu či pripraviť ich na mnohé situácie, ktoré ich v živote čakajú.

Každý z nás má v pamäti obľúbeného učiteľa. Učiteľa, ktorého tvár nikdy nezabudneme a rovnako ani na jeho spôsob výučby a pocit zo seba aký som vďaka nemu na jeho hodinách zažíval.

Presne takéto nejaké pocity vyvoláva vo svojich študentoch učiteľka z Mexika, ktorá si ku svojim nohám pripútala študenta so špeciálnymi potrebami - ktorý bol na invalidnom vozíku, len aby mu dopriala zažiť pocit z tanca.

Melissa je učiteľka prvého stupňa základnej školy a rozhodla sa, že nájde spôsob ako zabezpečiť aby jej študent, ktorý je na invalidnom vozíku bol súčasťou tanečného kurzu ľudového tanca, ktorý jeho spolužiaci absolvovali.

Rozhodla sa teda pripútať si chlapcove nohy ku svojim a zafixovať jeho hornú polovicu tela o svoj pás. Vďaka tomu sa chlapec mohol zúčastniť tanečnej lekcie a dokázať tak sebe aj okoliu, že aj napriek svojmu hendikepu dokáže s ostatnými držať krok.

Spôsob akým učiteľka jednala so svojím hendikepovaným žiakom je príkladom toho, ako v spoločnosti búrať predsudky voči ľuďom so zdravotným postihnutím a dokázať im aj okoliu, že sú plnohodnotnými a rovnocennými ľuďmi.

 

Zdroj: Metdaan.com

Predchádzajúci článok
Zanardi vylepšil paralympijský rekord v triatlone
Nasledujúci článok
Bardejovčan Daniel na svojom handbiku precestoval celý svet.