Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Vážil 620 gramov a šancu na prežitie mal 5 percent. Najťažší boj ale vyhral a teraz slávi zlato

14.09.2021

Nie je to tak dávno, kedy fanúšikovia žasli nad príbehmi olympijských hrdinov v Tokiu.

Vážil 620 gramov a šancu na prežitie mal 5 percent. Najťažší boj ale vyhral a teraz slávi zlato

Snáď ešte silnejšie sú len tie, ktoré píšu športovci na paralympiáde.

 

Muži a ženy na paralympiáde sú naozajstní hrdinovia. Rovnako ako ich zdraví kolegovia do toho dávajú neskutočnú drinu a odriekanie, naviac bojujú s telesným handicapom, za ktorým sa často skrýva doslova boj o život.

 

Narodil sa predčasne, lekári mu ale zachránili život

Príkladom za všetkých môže byť vozíčkár z Velkej Británie Andrew Small. Narodil sa predčasne. Na svet prišiel už v 22. týždni a vošiel by sa do dlane. Veď vážil iba niečo cez pol kilogramu, presnejšie 620 gramov. To so sebou samozrejme prinášalo obrovské zdravotné komplikácie. Ako zázrakom sa ho lekárom podarilo zachrániť.

Neobišlo sa to ale bez následkov a ochrnutý Small sa môže pohybovať len na vozíčku. Napriek tomu si ale plní svoje sny a dotiahol to až na paraolympiádu, kde pretekal na stometrovej trati. „Mal som iba päťpercentnú šancu na prežitie. Dostať sa až sem je úplne šialené,“ popisoval po svojom víťazstve Small.

 

Otec držal palce pri televízore, synovi to prinieslo šťastie

Ale to predbiehame. Pred štartom nepatril k favoritom. Tím najväčším bol Kuvajťan Ahmed Almutairí, ktorý obhajoval titul z Ria. Najvážnejší adept na zlato ale netušil, akého odhodlaného súpera má v Smallovi.

Brit vypálil do závodu ako blesk a už ho nikto nechytil. Do cieľa dorazil v čase 17,73 sekundy, ktorý znamenal zlato. „Je to úžasné. Zvlášť keď si uvedomím, že hry vlastne ani nemuseli byť. Občas sa musím uštipnúť, aby som sa presvedčil, že sa mi to nezdá,“ súkal zo seba dojatý Brit.

 

„Chcel by som poďakovať svojmu trénerovi, svojmu tímu, a predovšetkým svojej rodine za všetko, čím si so mnou v posledných dvoch rokoch prešli,“ spomenul svojich najbližších šťastný víťaz. Priatelia a rodina síce nemohli byť priamo pri tom, všetko ale od skorého rána sledovali v televízii.

Na záberoch, ktoré zverejnil britský paraolympijský tím bolo vidieť, že to najviac prežíval Andrewov otec, ktorý si skoro rozmliaždil palce. Ale prinieslo to šťastie. A keď jeho syn prešiel cieľom ako prvý, mohlo sa začať oslavovať.

 

Pre Smalla, ktorý urobil za pár rokov obrovský progres, to bola už druhá olympijská medaila. Paraolympijské hry v Londýne v roku 2012 sledoval ešte v televízii, o štyri roky neskôr v Riu už pretekal a bol z toho bronz. Teraz prišlo vysnené zlato.

 

Zdroj: Sport24.cz

Predchádzajúci článok
Ako druhú svetovú vojnu pomohla vyhrať špiónka s drevenou nohou
Nasledujúci článok
Čakacie doby na rehabilitáciu pre detských pacientov VšZP skracuje