Naša stránka využíva súbory cookies, vďaka ktorým vám dodávame kvalitnejšie služby. Ukladanie cookies môžete kedykoľvek odmietnuť v nastavení svojho webového prehliadača. Viac informácií.

Alebo sa vráťte na úvodnú stránku

Menu

Služby

Banner

Výchova hendikepovaného dieťaťa je náročná po všetkých stránkach

15.03.2019

Anetka sa narodila s detskou mozgovou obrnou ale dnes má už 9 rokov.

Výchova hendikepovaného dieťaťa je náročná po všetkých stránkach

Narodenie dieťaťa je darom pre každého rodiča. Dôvody na radosť ale nemala v tom čase Ivana Kulichová. Odmietol ju otec dieťaťa a okolie na ňu krivo pozeralo. V šiestom mesiaci tehotenstva nastali komplikácie. Dva mesiace pred plánovaným termínom pôrodu Ivana porodila dcéru Anetku.

Anetka sa narodila s detskou mozgovou obrnou ale dnes má už 9 rokov.
Keďže Anetka sa narodila predčasne, spôsobilo to nemalé komplikácie. Čakal ju celý rad vyšetrení, ktoré musela aj kvôli nízkej pôrodnej váhe absolvovať. Absolvovaná magnetická rezonancia a vyšetrenia mozgu ukázali, že bude mať spomalený fyzický aj mentálny vývoj.

Jej mama Ivana nechcela pripustiť, že niečo nie je v poriadku. Spočiatku si Ivana nevšímala rozdiely medzi inými deťmi. Anetka bola jej krásna dcéra, ktorá sa v ničom neodlišovala od iných detí. Hovorila si, že výsledky diagnostiky dieťa hravo prekoná a vývoj bude pokračovať úplne normálne. Až časom si uvedomila, že mentálny aj fyzický posun v jej prípade zaostáva za ostatnými deťmi.

Prekonať toto obdobie nebolo jednoduché ale vedela, že sa môže spoľahnúť na milujúcu a podporujúcu rodinu. Aj vďaka pomoci najbližších si dokončila strednú školu a absolvovala maturitnú skúšku.  Ako dodáva, Anetka bola po pôrode zahltená knihami a na fitlopte pri cvičení sa zároveň učila angličtinu a biológiu. Problém ale nastal, keď bolo potrebné skĺbiť študium s návštevou lekára.

Vojtovu metódu, podobne ako pri iných predčasne narodených deťoch s poruchou pohybu, absolvovali aj oni. Cielený výsledok sa ale napriek tomu nedostavil. Zlom nastal až pri použití techniky Bobat a Anetka začala robiť vo vývoji viditeľné pokroky.

Ďalším problémom ale bolo, že táto metóda nebola na Slovensku v tom čase taká zaužívaná a poisťovne ju nepreplácali. Jediným východiskom ostávali súkromné kliniky, ktoré však boli veľmi drahé. Začali spolu navštevovať rehabilitačné centrum v Šamoríne, kde im fyzioterapeutka prispôsobila cvičenie ako šité na mieru malej Anetke. Vedeli totiž, že práve táto metóda je cestou k zlepšeniu jej stavu a preto spravili všetko preto, aby v tomto cvičení pokračovali. Nakoniec práve táto metóda pomohla Anetke postaviť sa na vlastné nohy.

Existuje viacero variant detskej mozgovej obrny. Anetka mala spastickú kvadruparézu, čo značí, že nemohla hýbať všetkými štyrmi končatinami. Po sérii cvičení jej maminka dodáva, že môže hýbať a plnohodnotne využívať  svoju ľavú ruku a pomocou barličiek sa dokonca vie postaviť na nohy a vie spraviť samostatne niekoľko krokov.

Fyzický progres, ktorý u Anetky nastal prekvapuje aj samotných lekárov vzhľadom na skutočnosť, aké rozsiahle poškodenie mozgu ju postihlo. Diagnózy, ktoré im dali doktori, sa od reality dosť líšia.

Tento posun a výborné výsledky, ktoré Anetka dosahuje spôsobuje pozitívnu náladu v celej rodine. Na to ale bola potrebná systematická práca, odriekanie a stovky hodín cvičenia. Spočiatku bola Ivana často zarmútená a skleslá ale ako videla, že sa to prenáša aj na Anetku, rozhodla sa na život pozerať z inej perspektívy, čo pomohlo jej a v neposlednom rade aj Anetke. Teraz ju volajú v škôlke „večne usmiata mamina“. Anetka je veľmi šťastné dieťa, ktoré sa teší z každej maličkosti, ktorú jej  život prinesie.

Ivana ale nezabúda ani na seba. Aj keď času pri zdravotne postihnutom dieťati nie je nazvyš, našla si čas aj na štúdium a nedávno dokončila. Teraz sa môže pýšiť titulom bakalár v obore žurnalistiky. Ako sama dodáva, potrebovala zamestnať hlavu niečím iným ako rehabilitačným centrom a práve prostredie mladých energických ľudí je pre ňu novou vzpruhou.

V jej živote sa len pár dní pred štátnicami stala veľmi milá a príjemná udalosť. So svojím priateľom si povedali svoje Áno a teraz sú v očakávaní nového člena rodiny. S manželom usúdili, že Anetka potrebuje vedľa seba ešte niekoho. Keďže starostlivosť o ňu bude čoraz náročnejšia vzhľadom na jej rast, Ivana usúdila, že chce myslieť aj na seba a prírastok do rodiny je niečo, na čo sa celá jej rodina veľmi teší.

Vo veku asi štyroch rokov si na Anetke všimla, že sociálny kontakt s deťmi jej vývoju veľmi prospieva. Rozhodla sa preto presťahovať do Žiliny za vtedajším priateľom, súčasným manželom a podarilo sa im vybaviť špeciálnu škôlku, ktorú začala Anetka pravidelne navštevovať.

Ku škôlke nadväzuje aj špeciálna škola, kde Anetka chodí každý deň na 4 hodiny spolu s deťmi s mentálnym a fyzickým postihnutím. Anetka by ešte nezvládla písať alebo čítať, preto má individuálny plán. Jej mamina sa teší aj z toho, že má pravidelný denný režim a harmonogram.

Po škole ju čaká ďalšia séria terapií a cvičení, ak chcú aby naďalej napredovala.               Cvičenie je ich každodennou rutinou. Raz do mesiaca navštívia rehabilitačné centrum, kde im fyzioterapeutka nastaví plán na ďalší mesiac v závislosti od pokroku, ktorý Anetka urobila.

Niektorí rodičia si netrúfnu cvičiť doma s dieťaťom. Ivana je ale v tomto iná. Vždy si nahrá na video cvičenia, ktoré fyzioterapuetka predpíše, aby mohla s Anetkou cvičiť doma.

Cvičenie je jedna vec ale Anetke pomáhajú doplnkové cvičenia. Maminka chodí s ňou na canisterapiu a hipoterapiu. Nedávno na Ukrajine absolvovali dokonca delfínoterapiu. Anetka má problém s koncentráciou a nevydrží dlho pri jednej aktivite. Pri zvieratkách to ale neplatí, tam je vždy sústredená a koncentrovaná. Keď príde na rad otázka darčeka, vždy radšej zvolia zážitok pred hmotným darom.  Z toho má najväčšiu radosť.

Rada objavuje svet a učí sa novým veciam. Jej túžba po progrese je badateľná. Každý posun vpred jej robí veľkú radosť a samozrejme aj jej rodine. Veľkou vzpruhou pre ňu je byť s ostatnými deťmi v rehabilitačnom centre, kde sa navzájom motivujú k lepším výkonom.

Ivana má veľa priateliek, ktoré nemajú deti, nie to ešte so zdravotným postihnutím. Preto sú jej často oporou práve mamičky v rehabilitačných centrách, ktoré majú podobne postihnuté deti a môže sa s nimi porozprávať o problémoch ale aj riešeniach konkrétnych situácií.

Grantový program VÚB banky je zameraný na pomoc hendikepovaným deťom do veku 18 rokov zo sociálne slabších rodín. Vďaka tomu môže deti absolvovať cvičenia v rehabilitačných centrách alebo si zabezpečiť rehabilitačnú pomôcku. To je aj prípad Anetky, ktorá vďaka tomuto programu od VÚB dostala novú cvičebnú trojkolku. Trojkolka umožní Anetke posilňovať svoje končatiny a je prispôsobená tak, aby sa mohla posúvať úplne sama.

V zime zase využívajú špeciálne sánky, kde Ivana stojí na špeciálnych lyžinách a spoločne sa tak môžu spúšťať z kopca, čomu je Anetka veľmi rada.

 

Zdroj: Srdcovky.nadaciavub.sk

Predchádzajúci článok
ŤZP a práca. Čo hovoria fakty?
Nasledujúci článok
3D doplnky od IKEA uľahčujú život zdravotne postihnutým